Vyliečime z chorôb naše slovenské zdravotníctvo?

Eva Sisková

O rozhovor sme požiadali Predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo MUDr. Štefana Zelníka, PhD. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predstavilo odbornej verejnosti hlavné kritériá pre stratifikáciu nemocníc. Ako sa pozeráte na samotnú správu a možnosti realizácie? Pozitíva a negatíva z vášho pohľadu?

Do roku 2004 boli  nemocnice  rozdelené do troch typov. Nemocnice I. typu mali 4 základné oddelenia (chirurgiu, gynekológiu, interné a detské oddelenie), ktoré poskytovali základnú diagnostiku a liečbu. Komplikovanejších pacientov posielali do spádových nemocníc II. typu, alebo do krajských tzv. III. typu prípadne do fakultných nemocníc. Po roku 2004 vtedajší minister Zajac zrušil  toto rozdelenie a nemocnice sa stali všeobecné a špecializované.  Je v záujme pacienta a jeho bezpečnosti, aby sa  špecializovaná  a náročná diagnostika či liečba  niektorých menej častých ochorení sústreďovala výhradne do niektorých nemocníc. Je predsa prirodzené, že ak lekár isté chirurgické výkony robí často a opakovane, má s nimi aj väčšiu skúsenosť. Stratifikáciou sa čiastočne vraciame k modelu organizácie zdravotníctva, ktorý tu bol pred rokom 2004.

Poslanci hovorili aj o stratifikácii nemocníc. Zhodujú sa na jej potrebe, zdôrazňujú nevyhnutnosť zlepšiť zdravotnú starostlivosť. Práve stratifikácia nemocníc by to mala priniesť. Rozdeliť nemocnice na lokálne, regionálne a nadregionálne je podľa vás správna myšlienka. Prečo? 

Stratifikáciou sa vraciame k typológii nemocníc. Niekdajšie nemocnice I typu sa budú označovať ako  lokálne nemocnice, nemocnice II. a III. typu budú po novom regionálne nemocnice a niekdajšie fakultné terajšie univerzitné nemocnice budú po novom národné. Je to správne. Dnes pacient chodí, vybavuje, prosí, hľadá odborníkov. Návrat k rajonizácii a sústredeniu zložitých a menej častých  výkonov do vybraných lôžkových zariadení by mal zabezpečiť nielen prirodzenú dostupnosť, ale najmä zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a väčšiu bezpečnosť pre pacienta. Stratifikácia prinesie do systému aj merateľné kritériá výsledkov liečby.

Predpokladáte, že dokončiť Rázsochy by bolo jednoduchšie ako postaviť novú nemocnicu, prípadne odkúpiť od Penty?

Žiaľ, treba konštatovať, že štát dlhodobo zlyháva. Do roku 1998 výstavba nemocnice Rázsochy pokračovala. Po roku 1998 z nepochopiteľných dôvodov sa stavba začala utlmovať až sa zastavila. Štát za viac než  25 rokov postavil len jednu nemocnicu  a to Nemocnicu ministerstva vnútra. Nielen Bratislava ale Slovensko potrebuje novú modernú nemocnicu nielen ako diagnosticko liečebné zdravotnícke zariadenie ale aj ako výučbovú základňu pre študentov medicíny a klinické pracoviská pre postgraduálnu výchovu lekárov. Na Slovensku nám chýbajú lekári, potrebujeme zvýšiť počty prijatých študentov. Projekt výstavby Rázsochy počítal s vybudovaním celého komplexu vrátane priestorov na výučbu študentov medicíny ( teoretické ústavy, predklinické pracoviská …..) Diagnostika, liečba a vzdelávanie študentov a lekárov potrebuje nové moderné zdravotnícke zariadenie aspoň s 1100 lôžkami. Preto úvahy o odkupovaní nemocnice či stavaní nemocnice s počtom lôžok okolo 630 sú pre mňa nepochopiteľné.

Zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Najväčšie dlhy majú práve štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 656,35 milióna eur (údaj z MZ SR). Dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 780,99 milióna eur aj napriek oddlžovaniu. Dlh sa nedarí zastaviť. Negatívne hospodárenie slovenských nemocníc ovplyvňuje okrem iného vysoký podiel výdavkov na mzdy zdravotníckeho personálu, ktorý dosahuje takmer 60% nákladov nemocníc.  Bolo správne, že došlo k úprave platových podmienok zdravotníckych pracovníkov, aby sa zabránilo ich odchodu do zahraničia, ale štát nemocniciam  na toto zvýšenie platov nedal adekvátne financie. Inak povedané, štát nariadil nemocniciam, aby zvýšili mzdy, ale tie nie sú kryté zdrojmi.  Nemocnice musia vyplatiť zákonom stanovené mzdy a následne im nezostáva  dosť finančných prostriedkov na  nákup liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, energie,  obnovu prístrojovej techniky atď.  Nemocnice tak čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zmrazené.

Všetky kritériá ministerstvo ešte nezverejnilo, bude o nich rokovať nielen s poskytovateľmi, hlavnými odborníkmi na jednotlivé špecializácie, zriaďovateľmi, ale aj so stavovskými zdravotníckymi a pacientskymi organizáciami. Aký je predpokladaný termín zberu informácií a pripomienok  a čo si od toho štátna inštitúcia sľubuje?

Momentálne prebieha medzirezortné pripomienkové konanie. K materiálu sa budú vyjadrovať jednotlivé odborné spoločnosti, asociácie, zamestnávateľské zväzy, stavovské organizácie a ďalší. Predpokladám, že do  leta by mohol byť tento proces ukončený.

Ako sa na tieto zmeny pripravia podľa vás poisťovne? Nebudú nemocnice ťahať za kratší povraz?

Stratifikácia musí ísť ruka v ruke s cenotvorbou.  Cenotvorba sa musí odvíjať od skutočných nákladov za diagnostiku a liečbu pacienta. Je pravdou, že súčasná cenotvorba je značne deformovaná a nezohľadňuje reálne ceny.

Záver:

Veľmi zjednodušene cena sa vypočíta ako súčet všetkých nákladov na daný produkt, alebo činnosť. V zdravotníctve systém úhrad bol na začiatku daný v počiatočných etapách transformácie odhadom, pretože neboli podklady na vytvorenie cien. Tak sa stalo, že sú činnosti, ktoré sú podhodnotené, iné sa približujú k reálnym cenám a tie sú „ziskové“. Chybou sa stalo, že v niektorých štátnych zariadeniach práve činnosti, kde úhrada za ne zohľadňovala všetky vstupy a vytvárali zisk, ich niektorí riaditelia odovzdali do privátneho sektoru. Zdravotnícke zariadenie musí fungovať ako komplex činností, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Share:

Author: admin