Vnímanie zdravotníctva ako pyramídovej hry podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky znamená, že občania ako hráči niečo stoja, starnú a pribúda ich.

zdroj: teraz.sk

Rezort zdravotníctva treba vnímať ako pyramídovú hru. Myslí si to riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana. Reagoval tak na výsledky správy Európskej komisie s názvom Stav zdravia v Európskej únii (EÚ) a na Slovensku, ktorej výsledky prezentovali analytici na Zastúpení Európskej komisie (EK) v SR.

Vnímanie zdravotníctva ako pyramídovej hry podľa neho znamená, že občania ako hráči niečo stoja, starnú a pribúda ich. „Jediný spôsob, ako tú hru udržať, je, že musíme prilákať nových hráčov do rezortu. V našom prípade sú tí hráči deti. Absolútnou úlohou tohto štátu je podporovať politiku, aby sme mali deti, lebo nebude mať na nás kto robiť. Nebudeme môcť tento systém v žiadnom prípade udržať,“ vysvetlil. Štátny analytik vidí riešenie v politike podpory rodín a detí.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko na margo výsledkov správy skonštatoval, že na Slovensku sa síce dĺžka života zvýšila, no stále je v porovnaní s väčšinou krajín EÚ kratšia. „Zhruba je to tak, že dnes sme na takej úrovni, ako bola EÚ v roku 2000. Na dostupnosť sa nesťažujeme, ale nemáme dosť sestier. Lekári sú po Slovensku nerovnomerne rozmiestnení a starnú. Ešte horšia než situácia väčšinového obyvateľstva je situácia Rómov, hlavne rómskych detí,“ informoval.

Miko ocenil mieru vakcinácie. „Sme na tom lepšie ako Európa. Je to asi jediný ukazovateľ, v ktorom sme lepší. Výrazne vyššia je v porovnaní s inými krajinami úmrtnosť, ktorej sa dá buď predísť, alebo sa dá liečiť. Náš systém je málo efektívny, lebo za rovnaké peniaze sa dajú získať oveľa lepšie výsledky. Sú aj pozitívne trendy, či už znižovanie počtu nemocničných lôžok, alebo v cenách a distribúcii liekov. Progres je však veľmi pomalý a v prevencii takmer žiadny,“ doplnil.

Základom riešenia každého problému je podľa Smatanu to, že sa pomenuje. IZP v roku 2018 urobil analýzu nedostatku zdravotníckeho personálu a vízie do budúcna. „Uznali sme, že ak sa nezvýši počet študentov, ak neexpanduje rezidentský program, ak sa nezvýšia koeficienty, je veľmi málo pravdepodobné, že sa nám podarí odvrátiť tento trend a zvýšiť počet personálu,“ uviedol.

Smatana doplnil, že výsledky analýzy dostala aj Bezpečnostná rada SR, čo má pomôcť tomu, aby situáciu vnímali ako riziko štátu. „Teda že ak nespravíme veľmi silné opatrenia, tak okolo roku 2022 až 2023 budeme mať veľký problém tento systém udržať,“ tvrdí. Podľa šéfa IZP síce počty lekárov postupne rastú, no problémom sú špecializované odbory. „Vypadávajú špecializované odbornosti, akými sú primárna starostlivosť a veľmi špecializovaná starostlivosť, ako sú anestézy alebo pediatrické kmene. Bez nich systém nebudeme vedieť ľahko vyskladať,“ doplnil.

To, že v súčasnosti na Slovensku chýbajú lekári a sestry, je podľa Smatanu výsledkom situácie z rokov 2004 až 2008. Poukázal, že kým sa dostane lekár do praxe, trvá to aj 12 rokov. „Je to tým, že sa vtedy na to nemyslelo alebo to nebola priorita,“ komentoval. V súčasnosti sa podľa neho nerieši otázka starnutia populácie. Treba sa na to, ako tvrdí, čo najskôr pripraviť.

Zdravotný stav obyvateľstva sa podľa jeho slov zlepšuje. Problém vidí v marginalizovaných skupinách, kde je štvornásobne vyššia dojčenská úmrtnosť a dĺžka života kratšia priemerne o sedem až desať rokov. „Tento rok by sme veľmi radi zaviedli bonifikáciu za neatraktívnu prax. Čiže ak by bol lekár v tých oblastiach, ktoré sú zadefinované, ochotný pracovať a mal by svoju prax, tak by dostal bonifikáciu, aby starostlivosť bola dostupná. Lebo oni ju potrebujú najviac. A keď túto populáciu s často najslabšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti zlepšíme, tak sa celkové štatistiky výrazne poupravujú,“ povedal.

Výsledok správy EK nevníma Smatana negatívne. „Práve naopak, ja to vnímam ako vysvedčenie toho, kde sa nachádzame. Či sme sa niekam posunuli a kde sú naši kolegovia z iných európskych krajín,“ uzavrel.

Share:

Author: admin