Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení

EVA SISKOVÁ

V rokoch 2016 a 2017 vykonal NKÚ SR v troch etapách kontrolu vybraných zdravotníckych zariadení. V rámci toho preveril 38 zdravotníckych zariadení, čo predstavuje 35-percentný podiel zo všetkých nemocníc v SR. Z tohto počtu bolo 14 príspevkových organizácií MZ SR a MO, 8 samosprávnych, 10 transformovaných a 6 zdravotníckych zariadení, ktoré vlastní alebo prevádzkuje súkromná spoločnosť. Účelom tejto kontroly bolo preveriť, ako zdravotnícke zariadenia rôzneho typu a rôznych zriaďovateľov hospodária s verejnými financiami a majetkom, pričom pri kontrole rôznorodých zariadení sa sledovali tie isté parametre hospodárenia, čo umožnilo porovnávať výsledky a robiť určité zovšeobecnenia. Výsledky kontroly všetkých etáp boli zverejnené na webe úradu. O rozhovor sme požiadali Ing. Máriu Machovú, PhD, ktorá je poradcom predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

V uplynulých dvoch rokoch vykonal NKÚ SR pomerne rozsiahlu kontrolu vybraných zdravotníckych zariadení. Čo bolo dôvodom takejto kontroly?

Úlohou NKÚ je kontrolnou činnosťou odpovedať na zásadné otázky spojené s používaním verejných prostriedkov. Medzi týmito témami sú v popredí otázky, či ich prostredníctvom dosiahli sa ciele stanovené v rôznych dokumentoch vlády, ministerstiev alebo rôznych organizácií ako aj to, či prostriedky vynaložené na dosiahnutie cieľov boli vynaložené hospodárne, efektívne a splnili svoj účel. Nemenej dôležitým kritériom pre rozhodovania o tom, kam NKU nasmeruje svoju kontrolu, je objem prostriedkov, ktoré sú na dané ciele vymedzené. No a zdravotníctvo je oblasť, do ktorej každoročne idú nemalé verejné prostriedky. Existuje množstvo indícií, že tieto prostriedky nie sú vždy využité najsprávnejším spôsobom alebo na druhej strane, že prostriedky chýbajú v mnohých oblastiach zdravotníctva, ktoré tak neplnia očakávania pacientov, lekárov, zdravotného personálu. Peniaze v zdravotníctve sú preto citlivou otázkou, a spolu s ďalšími aspektmi fungovania zdravotníckych zariadení sa táto téma stala prirodzene predmetom záujmu kontroly NKÚ.

Zdravotníctvo a peniaze – to je široká téma. Na čo konkrétne bola kontrola zameraná?

Cieľom tejto kontroly bolo zistiť, ako zdravotnícke zariadenia rôzneho typu a rôznych zriaďovateľov hospodária s verejnými financiami a majetkom. Zaujímal nás najmä rozpočtový proces v týchto zariadeniach a jeho výsledky, nákladovosť poskytovaných zdravotníckych výkonov a ich úhrada, štruktúra majetku najmä z hľadiska výšky záväzkov, ich štruktúry a krytia, veková štruktúra majetku s osobitným zreteľom na vekovú štruktúru zdravotníckej techniky a jej obstarávanie a ďalšie aktuálne témy. Odpoveď sme hľadali v 38 zdravotníckych zariadeniach, ktoré predstavovali 35-percentný podiel všetkých nemocničných zariadení v SR. Kontrolu sme realizovali v troch etapách a týkala sa ekonomických parametrov týchto zariadení za roky 2011-2015. Portfólio kontrolovaných nemocníc tvorilo 14nemocníc – príspevkových organizácií zriadených štátom, 8 nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, 10 transformovaných a 6 súkromných zdravotníckych zariadení.

Ktoré zistenia z tohto segmentu zdravotníckych zariadení považujete za najvážnejšie?

Kontrola NKÚ SR potvrdila, že hospodárenie a nakladanie s majetkom prevažnej väčšiny kontrolovaných nemocníc, kde je zakladateľom štát, nie je v súlade so základnými princípmi riadenia na základe rozpočtových pravidiel, t.j. s princípom hospodárnosti a efektívnosti. Nereálne zostavené rozpočty, nezáväznosť ich plnenia, nízka miera osobnej zodpovednosti za dosahované výsledky, v mnohých prípadoch neefektívnosť verejného obstarávania, prevládajúci administratívny prístup k riadeniu pred manažérskym, na to všetko poukázala kontrola. Viaceré z týchto problémov sa potom prejavujú v ich stratovom hospodárení. Kumulovaná strata kontrolovaných nemocníc dosiahla za obdobie rokov 2012-2015 sumu viac ako 355 mil. €, pričom práve kontrolované nemocnice získali v roku 2011 rozhodujúcu časť sumy z 350 mil. €, ktorá bola použitá na oddlženie zdravotníctva. Kontrola preukázala, že dovtedajšie plošné oddlžovanie neprinieslo žiaducu finančnú stabilizáciu systému.

Aký celkový záver z tejto kontroly ste urobili?

Kontrola bola zameraná na hospodárenie s finančnými zdrojmi a na nakladanie s majetkom; nemohla pokryť všetky aspekty činnosti zdravotníckych zariadení ani poukázať na všetky problémy a nedostatky. Nedostatky, ktoré vyplývajú z nízkej úrovne riadenia nemocníc a ich zriaďovateľov, je možné riešiť „pomerne jednoducho“. Vyžaduje to dôslednejšie riadenie a systematickú kontrolu.

Druhá skupina problémov je zložitejšia – patria do oblasti vzťahov poskytovateľov zdravotníckych služieb a zdravotných poisťovní. V doterajšom vzťahu „prehrávajú“ poskytovatelia zdravotníckych služieb. Takmer žiaden z kontrolovaných subjektov nedokázal objektivizovať celkové náklady na produkciu týchto služieb v takej výške, aká je cena ich úhrady. Kontrolovaným príspevkovým organizáciám uhradili cca 96 % poskytnutej zdravotnej starostlivosti, samosprávnym taký istý podiel, transformovaným nemocniciam 97 % a súkromným 95 % z uznanej zdravotnej starostlivosti. Aj tu je jeden z dôvodov, že organizácie dosahujú stratu a sú zadlžené. Viaceré problémy z tejto oblasti by mal riešiť systém DRG, ale ani tento systém nevyrieši problémy s kapitálovou náročnosťou zdravotníckej starostlivosti a celý rad ďalších problémov. Na viaceré aspekty činnosti zdravotných poisťovní je zameraná štvrtá etapa kontroly NKÚ, ktorá bude v krátkom čase ukončená a o ktorej budeme verejnosť informovať.

Author: admin