Únia v kríze sklamala

zdroj: sme.sk, Michal Hvorecký

Som presvedčený Európan. Členstvo svojej vlasti v Európskej únii považujem za jeden z našich najväčších historických úspechov. O to väčšmi ma sklamalo, ako nevyspelo sa EÚ správa v období hlbokej krízy, ktorú na kontinente spôsobil koronavírus.

V núdzi poznáš priateľa. V každom európskom jazyku nájdeme staré príslovie o potrebe úprimného priateľstva v stave tiesne. No štáty si namiesto spolupráce zvolili samostatné národné riešenia. To je chybné rozhodnutie nielen pre medicínske zvládnutie pandémie, ale najmä pre úspešné pokračovanie európskeho projektu po jej – azda pomerne rýchlom – ukončení.

Korona zbrzdila či celkom ochromila našu kultúrnu prevádzku, voľný pohyb, hospodárstvo, našu prosperitu. Spoločným cieľom by preto malo byť efektívne zvládnutie krízy, aby sme čím skôr mohli rozvíjať plnohodnotné životy v slobodnej Európe.

Na to máme k dispozícii vyspelé inštitúcie EÚ, ktoré organizujú spoluprácu a zastupujú spoločné záujmy. No ukazuje sa, že hoci Úniu nezlomila ekonomická (2008) ani migračná kríza (2015) či najnovšie brexit, položiť by ju mohol neviditeľný Covid-19.

Vírus sa v globálnom svete nezastaví na priechode Jarovce – Kittsee.

Reakcie zodpovedných v Komisii či centrálnej banke vyznievajú žalostne. Každý hrá za seba. Francúzsko skonfiškovalo dýchacie masky. Nemecko zakázalo vývoz ochranných lekárskych odevov. Taliansko, kde sa vírusom nakazili tisíce lekárov a zdravotných sestier, nedostalo pomoc z partnerských krajín, ale z Číny. Európa prosby z Ríma odmietla!

Pripomínam, že Talianska republika ako prvá veľká demokracia a člen G7 pristúpila k čínskemu investično- vplyvnému projektu Hodvábna cesta. Prečo sa dodávky lekárskeho materiálu nekoordinujú na európskej úrovni? Dnes súrne potrebujú JIS- ky, ochranné rúška a kombinézy Taliansko či Španielsko, zajtra možno Francúzsko a o dva týždne už aj Slovensko či Rakúsko.

Absurdne dopadlo rozsiahle zatváranie hraníc. Užitočnejšie by bolo európske plánovanie opatrení a karantény. Navyše, pri obnovených závorách uviazli aj kamióny s pomocou. Toto môže spôsobiť ďalšiu krízu dôvery v EÚ a nahrať na smeč pravicovým populistom, ktorí sú už aj tak na vzostupe.

Keď sa kríza skončí, čo prevládne: solidarita alebo národné záujmy? Kto dokáže motivovať otrasených Talianov, aby uprednostnili slobodný Brusel pred totalitným Pekingom?

Parafrázujúc Györgyho Konráda – európanstvo nie je občianstvo, ale svetonázor. Nielen zdravie, aj toto presvedčenie teraz prechádza ťažkou skúškou.

Share:

Author: admin