Štandardné postupy- východisko zmien v zdravotníctve.

EVA SISKOVÁ

PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH bola v rokoch 2004-2007 stálou členkou Výboru vyšších štátnych úradníkov pre zdravotníctvo pri Európskej komisii v Bruseli, od roku 2007-2009 bola členkou Výboru pre odborné kvalifikácie pri Európskej komisii v Bruseli. V septembri 2009 nominovaná na udelenie ceny Európskej komisie „Jednotný trh EÚ“ za „profesionalitu a entuziazmus v pomoci občanom uplatňujúcich si svoje práva v oblasti uznávania odborných kvalifikácií zdravotníckych pracovníkov v rámci EÚ od roku 2004″ a za „vedenie pracovníkov k princípom pomoci a umožňovania uplatňovania práv“. V septembri 2015 bola ocenená ďakovným listom prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti ako „ocenenia zásluh na úspešnom rozvoji vzájomnej spolupráce Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenskej lekárskej komory, osobitne pri presadzovaní spoločných návrhov na legislatívne zmeny v oblasti sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov“. Vedúca, koordinátorka a členka rôznych pracovných a koordinačných skupín pre záležitosti organizácie a riadenia zdravotníctva, celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,  uznávania zdravotníckych kvalifikácií a celoživotného poradenstva, strategického plánovania a inovácií. Autorka a spoluautorka približne 120 odborných a vedeckých článkov ako aj odborných publikácií (včítane zahraničných) na témy týkajúce sa organizácie a riadenia zdravotníctva.

V rokoch 1995-2009 pracovala na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky v rôznych pracovných pozíciách, naposledy ako generálna riaditeľka Sekcie vzdelávania. Následne bola vedúcou Odboru podpory zdravia na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a v súčasnosti už niekoľko rokov je konzultantkou prezídia a rady Slovenskej lekárskej komory ku koncepčným veciam ako aj k organizácii systému slovenského zdravotníctva.

Nedávno do funkcie uvedená ministerka zdravotníctva SR doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD. pri svojom nástupe do funkcie v marci 2018 predstavila projekt MZ SR a prvú publikáciu MZ SR vydanú v rámci projektu pod názvom Vybrané štandardné diagnostické a liečebné postupy v pediatrii. Principiálne vychádzajú z medzinárodných odborných konsenzov. Základné pravidlá musia platiť, napríklad kardiopulmonálna resuscitácia má jasne určené kroky, ale tie sa môžu meniť podľa veku dieťaťa alebo iných okolností. Tieto postupy v pediatrii, boli vytvorené ako prvé z očakávaných približne 150 guidelines pre lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov v rámci projektu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na tvorbu a implementáciu štandardných preventívnych, diagnostických a terapeutických postupov na Slovensku, ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.Pri prezentácii publikácie odbornej verejnosti prostredníctvom médií pani ministerka uviedla, že účelom štandardných postupov je zabezpečiť, aby každý pacient na Slovensku dostal rovnakú zdravotnú starostlivosť.

Preto sme požiadali špecialistku Slovenskej lekárskej komory pre koncepčné záležitosti PhDr. Kvetoslavu Kotrbovú, PhD., MPH o názor na túto tému.

Pokiaľ pani ministerka zdravotníctva SR svoje vyjadrenie o rovnakej starostlivosti myslela tak, že ide o zabezpečenie rovnakej dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre každého občana, akú majú napríklad premiér alebo pán prezident SR, čo predpokladám, tak samozrejme s ňou možno len súhlasiť. V takom prípade ide o rovnako dobrú dostupnosť. Projekt MZ SR o štandardných preventívnych, diagnostických a terapeutických postupoch je potrebné vnímať ako veľmi dôležitý. Jednak definuje, čo je v zdravotnej starostlivosti bezpečné, znižovanie rizika pacienta všetkými možnými spôsobmi tak, aby bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a definuje nárok pacienta – teda to, čo musí každý občan Slovenskej republiky počas poskytovania zdravotnej starostlivosti dostať, ak to potrebuje, ako bežný štandard.

Práve toto chýba dnešnému pacientovi.

Áno, a je potom na ministerstve zdravotníctva, aby v spolupráci s odborníkmi z praxe povedalo, čo z tohto definovaného štandardu sa uhradí z prostriedkov občanov plynúcich z verejného zdravotného poistenia a čo je možné uhradiť z iných (a tiež definovalo z akých) finančných zdrojov.

Na druhej strane okrem rovnakého prístupu je tu mimoriadne dôležitý aj individuálny prístup k pacientovi. Ako sa ten rieši?

Je potrebné ho rešpektovať a občanovi súčasne s garantovaním rovnakej dostupnosti a kvality mu garantovať aj reálne uplatnenie jeho práva na individuálny prístup. Pacienti s rovnakou a tou istou diagnózou nie sú rovnakí a ani nemajú rovnaké zdravotné očakávania a potreby. K ochoreniu jedného viedli iné príčiny a rizikové faktory ako k ochoreniu druhého. V rámci danej diagnózy môžu mať rôzne funkčné poškodenie a napríklad rôzne spôsobilosti sebaobsluhy a samostatnosti atď. ako iní pacienti s tou istou diagnózou a preto je celkom prirodzené, že by ich lekár mal podľa toho aj liečiť. Prípadne aj bez použitia štandardných postupov. Odborne, slobodne, len na základe svojich najlepších odborných kompetencií a spôsobilostí založených na vedeckých poznatkoch, v závislosti od poznania aktuálnych zdravotných potrieb, motivácií, príčin a rizikových faktorov ochorenia u konkrétneho pacienta ako „lege artis“. Alebo povedzme to inak, občan má mať možnosť dostať to, čo na základe individuálnych potrieb skutočne potrebuje, aj keď to práve teraz nie je súčasťou štandardu a na druhej strane nemusí spotrebúvať, čo nepotrebuje len preto, že to definuje štandard, že má na to nárok. Lekár podľa svojho najlepšieho profesionálneho vedomia a svedomia musí vedieť, že čo by mu pomohlo sa uzdraviť alebo mať lepšiu kvalitu života. Z toho vyplýva, že lekár by mal mať prirodzene rovnaký, ak nie ešte ľahší prístup k úhrade takto adresne personalizovanej poskytnutej zdravotnej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Vieme, že okrem definovania nároku pacienta prostredníctvom štandardu, sú štandardné diagnostické, preventívne a terapeutické postupy mimoriadne dôležité aj z ďalších, takpovediac dlhodobých rozvojových dôvodov. Viete nám povedať z akých?

Napríklad činnosti, definované v štandarde, že ich má zdravotnícky pracovník počas poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonať, je potrebné premietnuť do systému vzdelávania – do študijných programov a plánov, prípadne aj celkom nových, aby sa ich zdravotnícki pracovníci naučili vykonávať, zabezpečiť učiteľov s príslušnými kompetenciami, ktorí študentov dané kompetencie poskytovať naučia atď. Je možné a aj potrebné kontinuálne upravovať predpisy ministerstva zdravotníctva o kompetenciách zdravotníckych pracovníkov. Predpisy o kompetenciách umožnia nové nadobudnuté vedomosti a zručnosti v podobe integrovaných kompetencií napríklad vykonávať inak od doterajšej praxe.

Po príklad nemusíme chodiť ďaleko, napríklad u sestier na Slovensku sa stalo, že vo vyššom odbornom a vysokoškolskom vzdelávaní nadobudli kompetencie nového typu, ktoré sa im dnes umožňuje v praxi uplatňovať len v obmedzenom rozsahu. Neboli vytvorené a zatiaľ stále nie sú ani finančne podporované nové pracovné pozície, ako napríklad sestra case-manažérka, sestra podpory zdravia a podobne, ktoré slovenský zdravotnícky systém už dávno potrebuje a v zahraničí sú celkom bežné a tieto sestry s vysokoškolským vzdelaním sa naďalej v praxi udržiavajú na úrovni sestier so stredoškolským vzdelaním. Trvá to už niekoľko rokov a sestry sú s tým prirodzene nespokojné. Do nových štandardov by mali byť zakomponované aj ich nové kompetencie, ktorými už dnes disponujú, aby boli nové služby ľahšie dostupné.

A na základe nových kompetencií, ktoré bude možné využívať v praxi, sa potom dá priebežne aktualizovať katalóg alebo zoznam zdravotných výkonov…?

Áno, bez akejkoľvek nadsázky by sa dalo povedať, že pri strategickom plánovaní a nastavovaní systému zdravotníctva sú štandardné diagnostické, preventívne a liečebné postupy prakticky základným východiskom pre všetko ostatné. A týka sa to nielen vzdelávania a nadobudnutých kompetencií vykonávaných v praxi, či definovania katalógu alebo zoznamu zdravotných výkonov. Ide aj napríklad o definovanie optimálnej siete zdravotníckych pracovníkov ako aj  ďalšie.

Veľmi ma napríklad potešilo, keď som v metodike tvorby a implementácie štandardných preventívnych, diagnostických a terapeutických postupov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorú má ministerstvo uverejnenú vo svojom rezortnom Vestníku, našla záväzok ministerstva, že povinnou náležitosťou každého štandardu bude aj popis systému interdisciplinárnej multiprofesionálnej spolupráce zdravotníckych pracovníkov v starostlivosti o pacienta.

Pokladám to za veľmi progresívny krok. Zo strany ministerstva zdravotníctva ide po dlhých rokoch o opätovný pokus systemizovať interdisciplinárnu multiprofesionálnu spoluprácu zdravotníkov. Podľa dokumentov, ktorými som sa v minulosti dlhšie zaoberala, bola naposledy interdisciplinárna multiprofesionálna spolupráca zdravotníckych pracovníkov systematizovaná v systéme bývalých zdravotných stredísk prostredníctvom národných výborov a okresných a krajských ústavov národného zdravia, ktoré ako vieme, sa po tzv. nežnej revolúcii postupne po roku 1989 úplne rozpadli a s tým zanikla aj ich funkcia koordinácie vzájomnej lokálnej, regionálnej a národnej spolupráce jednotlivých zdravotníckych zložiek na danom území a to doposiaľ a bez akejkoľvek náhrady. Už dlhodobejšie sa ukazuje, že určitý analogický systém práce a organizácie činností očistený od určitých ideologických nánosov z bývalého obdobia tu predsa len chýba. Bol by na prospech pacienta aj všetkých zúčastnených. Treba povedať, že zdravotná starostlivosť poskytovaná pacientovi v tíme odborníkov, a to vrátane ambulantného segmentu, je taktiež v zahraničí bežným štandardom. Je však celkom možné, že aj keď so systémovou tímovou spoluprácou máme na našom území dobrú historickú skúsenosť, budeme sa musieť v tomto súčasnom systéme naučiť pracovať v tíme znova.

Dobrou správou je, že keď budú v štandardných diagnostických, preventívnych a terapeutických postupoch a úhradových mechanizmoch vytvorené podmienky, máme ešte stále na našom území dobré historické zdroje a skúsenosti, z ktorých možno čerpať informácie. Však je to tak?

Z minulosti možno čerpať minimálne poučenie a do nových podmienok z bývalého obdobia môžeme prevziať len tie najlepšie skúsenosti. Išlo by o maximálne možné znižovanie rizika pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naozaj to musíme zdôrazniť, že hlavným cieľom štandardov v zdravotníctve, má byť znižovanie rizika, či už pacienta, ako aj zdravotníckeho pracovníka a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti súčasne, v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti prípadne podpory a ochrany zdravia. Višňou na šľahačke je, že keď sa v štandardných postupoch definuje tím odborníkov, jeho zloženie, z akých zdravotníckych profesionálov a v akých kapacitách sa pri riešení zdravotných problémov pacientov s konkrétnymi diagnózami očakáva, bude potom ľahšie možné vypočítať a  definovať optimálny počet zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na našom území. Dôležité je aj novelizovať príslušné, už dnes prekonané, nariadenia vlády z roku 2008 a stanoviť nové pravidlá pre optimalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, aby viac vyhovovali aktuálnym národným, ale aj regionálnym a lokálnym potrebám občanov.

Vo výsledku by optimalizácia siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mala priniesť zníženie čakacích dôb a to hlavne v ambulantnej zdravotnej starostlivosti?

Zdá sa, že ide o multidimenzionálne riešenie a zároveň pri tomto všetkom ide o dlhodobý proces… ale určite áno, avšak toto všetko je potrebné naplánovať, komunikovať s odborníkmi, vzájomne previazať, zakomponovať do legislatívy a následne do praxe, priebežne vyhodnocovať a overovať. Prirodzene je potrebné zabezpečiť úhradu týchto vysokokvalifikovaných činnosti na príslušnej úrovni… A zároveň je to istý cyklus. Na priebežné vyhodnocovanie a zlepšovanie štandardu, ktoré je nevyhnutné, už dokonca existujú v zahraničí aj rozvinuté nástroje, ktoré sú k dispozícii. Spomeňme len Health Impact Asssesment, teda meranie dopadu prijatej úpravy na zdravie obyvateľstva, alebo Health System Performance Assesment, čo je vlastne meranie výkonnosti celého zdravotníckeho systému, u nás viac známe ako indikátory kvality, ktoré máme zakomponované v národnej legislatíve. A opäť je to o vzdelávaní… Toto všetko treba ovládať a viac využívať. Ako ukazujú aj skúsenosti zo zahraničia, nie je pravdou, že zdravotnú starostlivosť nie je možné naplánovať, práve naopak. Aj akútna starostlivosť je v súhrnných prepočtoch z 90 % predvídateľná a pri poznaní tejto prognózy sa dajú včas a správne pripravovať príslušné odborné, materiálno-technické, systémové komunikačné, štrukturálne, technologické a finančné kapacity tak, aby pacient nemusel trpieť zlým nastavením systému.

Lekárov už dnes na Slovensku máme málo. Podľa dostupných štatistík a predikatívnych vývojových trendov ich v najbližších rokoch bude na Slovensku ešte menej . Je potrebné zapojiť a v tímovej spolupráci v prospech pacienta rozvinúť zdravotníckych profesionálov všetkých zdravotníckych povolaní.

Author: admin