Sme na prahu pandémie, aká tu nebola 50 rokov

zdroj: plus jeden den

Koronavírus v Európe: Analytik a lekár Juraj Mesík prehovoril o tom, čo nám politici a Svetová zdravotnícka organizácia taja:

Apokalyptické scenáre sa napĺňajú. Nový koronavírus už úraduje aj v Európe a je aj blízko Slovenska. Vlády prijímajú ďalšie opatrenia. Ani to však nestačí, upozorňuje analytik globálnych trendov a rizík a vyštudovaný lekár Juraj Mesík. Podľa neho stojíme na prahu jednej z najväčších pandémií za posledných 50 rokov, ale situáciu stále zľahčujeme. Hovorí, na aký scenár sa treba pripraviť.

Akou veľkou hrozbou je nový koronavírus COVID 19 pre Slovensko a svet ?

Takou, akú svet nezažil aspoň 50 rokov. Sme na prahu pandémie, ktorá sa môže dôsledkami podobať na španielsku chrípku z rokov 1918 – 1919. Tá zabila 50 až 100 miliónov ľudí. Či bude COVID19 taký smrtiaci, ešte nikto nevie, ale súčasné čísla ukazujú, že u 15 až 20 % nakazených má choroba ťažký priebeh vyžadujúci hospitalizáciu a aktuálne viac ako 3,3 % diagnostikovaných zomiera. Na porovnanie, bežná sezónna chrípka zabíja asi 0,1 % nakazených.

Nakoľko je reálne, že nákaza príde aj na Slovensko ?

Ona tu už je, z Bratislavy do Benátska, kde už sú chorí ľudia, je to 580 km. Ľudia v inkubačnej lehote, teda s vírusom, ale ešte bez klinických prejavov choroby, už môžu byť aj v našich uliciach, vlakoch, autobusoch či obchodoch.

Sú opatrenia štátov EÚ dostatočné ?

Nie, sú absolútne nedostatočné. WHO aj vlády krajín situáciu zľahčujú, boja sa, aby nevyvolali paniku a nespôsobili ekonomické škody. Lenže tie budú neskôr ešte oveľa horšie. Rozhodnutia musia urobiť vrcholoví politici a tí sa ťažkým rozhodnutiam vždy dlho vyhýbajú.

Čo by teda mali urobiť ?

WHO by malo vyhlásiť pandémiu – to potom sníma z politikov nutnosť robiť rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Štátny aparát potom môže spustiť sled krokov naplánovaných dopredu odborníkmi. Vlády by mali napríklad radikálne obmedziť leteckú dopravu, zastaviť všetky letecké zájazdy. Dnes nikto nevie, koľko nakazených ľudí už môže byť v Turecku, ktoré hraničí s Iránom, o skoro susednom Taliansku ani nehovorím. Nik nevie, ani ktorými letiskami v EÚ už prešli infikovaní ľudia a zanechali po sebe infekčný materiál. Deravá je v podstate celá prvá línia našej obrany pred vírusom.

Ako sa postupuje pri šírení pandémie ?

Zásadný krok je snažiť sa čím skôr preťať cesty prenosu nákazy a izolovať jej ohniská. Keď sa táto fáza premešká, ako sa stalo najprv v Číne a neskôr aj v Kórei, Japonsku, Taliansku či Iráne, potom možno obyvateľstvo chrániť už len drakonickými opatreniami, ako je v podstate domáce väzenie pre desiatky miliónov ľudí, aké vidíme v 11-miliónovom meste Wu-chan v Číne, kde už týždne ľudia nechodia do práce ani obchodov, ulice sú ľudoprázdne, sú na nich len policajti, vojaci, zdravotníci a pracovníci roznášajúci ľuďom domov potraviny, aby nemuseli chodiť do obchodov. To však dokáže urobiť len dobre fungujúci štát!

Do akej miery pomáha karanténa ?

Môže šírenie pandémie spomaliť a získať čas na lepšie pripravenie zdravotného systému na zvládnutie toho, čo príde, keď sa začnú valiť ťažko chorí pacienti – tak, aby lekári a sestry nepadali medzi prvými, ako sa deje v Číne, kde majú viac ako 3 000 nakazených zdravotníkov a mnohí lekári sú už medzi mŕtvymi.

Čo môžu robiť jednotlivci, aby sa nákaze vyhli ?

Maximálne sa izolovať. Nechodiť medzi ľudí, žiadne letiská, vlaky, autobusy, zhromaždenia, bary, diskotéky atď. Ale povedzte to Slovákom počas vrcholiacej volebnej kampane. Ak to nie je nevyhnutné, nechodiť ani do ambulancií, ani do nemocníc: tie budú počas epidémie zavalené infekčnými pacientmi. Vyhýbať sa dotykom s inými ľuďmi, dôsledne a často si mydlom a teplou vodou umývať ruky, resp. nosiť rukavice. Neobjímať sa, nebozkávať sa, nedotýkať sa vlastných očí, nosov, úst. Poriadne sa stravovať v záujme posilnenia imunity. U nás je pre imunitu takto na jar dôležité brať vitamín D, máme ho nedostatok a je dôležitý pre obranu tela. Poriadne spávať – tiež kvôli imunite.

Ako sa môžu pripraviť na krízovú situáciu ?

Prvá línia obrany je informovanosť: Pandémia vyvolá množstvo zámerných i náhodných dezinformácií, vyroja sa domorodí experti na liečenie rakoviny octom. Naša biedne informovaná verejnosť je dnes kdesi medzi úplnou ľahkovážnosťou a panikou. Oboje je zlé. Informovaní ľudia vedia, ako môžu výrazne znížiť riziko, že sa nakazia, a keď budeme mať menej nakazených, je šanca, že epidémia nezvalcuje náš zdravotný systém alebo aspoň nie tak rýchlo, ako sa to môže stať. Zvalcovaný zdravotný systém, kde lieky nie sú a s masou chorých sestier a lekárov, by totiž znamenal, že by u nás zomierali aj ľudia, ktorí majú pri fungujúcich nemocniciach šancu na prežitie.

Mali by sme mať doma zásoby potravín, hygienických prostriedkov, lieky a iné ?

Áno. Základné potraviny aspoň na 2 – 3 týždne, toaletný a iný hygienický papier, savo alebo iný dezinfekčný čistiaci prostriedok, igelitové vrecia a mnoho ďalších vecí. Plus – základné antipyretiká a analgetiká, ak si viete zohnať, tak antibiotiká. Tie na vírusy nezaberajú, ale vírusové infekcie často otvárajú „dvere“ pre bakteriálne, ktoré po nich človeka môžu doraziť.

A čo ozbrojené konflikty ?

Samozrejme, jadrová vojna a jej dôsledky: Stačila by pritom aj taká „malá“ medzi Pakistanom a Indiou. Rýchlu globálnu destabilizáciu by spôsobila aj sopečná erupcia porovnateľná s výbuchom sopky Tambora v roku 1815. To sú procesy, ktoré by viedli k veľmi rýchlej globálnej destabilizácii, teda v priebehu týždňov až mesiacov.

Aké sú ďalšie hrozby ?

No a potom sú tu pomaly sa vyvíjajúce riziká, ako je napríklad klimatická kríza a s ňou súvisiace suchá a iné pohromy, ktoré môžu svet destabilizovať postupne rok za rokom, ale môžu spustiť aj domino efekt, pri ktorom napríklad sucho v USA vyvolá hladomor v arabskom svete a následnú vlnu vojen a masových migrácií, ktoré by zasiahli aj Európu a ostatný bohatý svet. Niektoré z týchto rizík, a zoznam nie je zďaleka úplný, sú prírodnej povahy, iné sú produktom ľudskej civilizácie: našim praotcom a pramatkám pred 100 rokmi nehrozila ani jadrová vojna, ani kybernetické útoky vedúce k black-outu, ani masívne migračné vlny, aké sú možné dnes.

Dá sa im nejako zabrániť? Ak áno, ako a čo sa preto musí spraviť ?

Niektorým sa dá predísť, jadrová vojna nie je nevyhnutnosť, sopky budú vybuchovať, vírusy mutovať a zmena klímy je už nezastaviteľná. Teplota na zemi bude stúpať najmenej niekoľko generácií. Čo však môžeme a mali by sme robiť, to je zvyšovať rezilienciu, dynamickú odolnosť spoločnosti na otrasy, ktoré dejiny prinesú. Žiaľ, nerobíme to, a preto sme aj dnes na možnú pandémiu koronavírusu nepripravení. Veríme, že náš Titanik je nepotopiteľný, nakoniec hudba na hornej palube skvele hrá a svetlá sú žiarivé. O čo menej to však robia vlády a samosprávy našich miest, o to dôležitejšie je, aby sme to robili aspoň na úrovni svojich rodín a spoločenstiev, na ktoré máme dosah. Mária Zerzanová,: twitter, tasr, shutterstock, archív

Stav núdze

* Kalifornske mesto San Francisco vyhlásilo v utorok pre koronavírus miestny stav núdze i napriek tomu, že nemá žiadne prípady nákazy.

Share:

Author: admin