Politika, ktorá nemá morálku, stráca všetko !

Aj toto je vojna…

EVA SISKOVÁ

Ak niečo zabije viac, než desať miliónov ľudí, nebude to vojna ale s najväčšou pravdepodobnosťou vysoko nákazlivý vírus“. Z vystúpenia amerického miliardára Billa Gatesa, ktorý povedal toto pred piatimi rokmi v Londýne. (zdroj: SNN 26.9.2020)

Zložité časy sú prípravou na tie dobré. Tieto riadky píšem z dobrovoľného väzenia. Tak, ako sa v súčasnosti čistia moria, jazerá, samotná príroda, aj pre nás ľudí to niečo dôležité znamená. Možno aj samotné sebapoznávanie, čistenie seba a našich  vzťahov. Hovorí sa, že nič nie je náhoda.

Od „dobroty“ muselo niečo prísť, aby nás zabrzdilo, aby sme sa zahľadeli do seba, teraz mnohí máme dosť času sa zamyslieť nad mnohými situáciami. Čo mi je ľúto, že ešte aj v tejto dobe aspoň kvôli korone by sme sa mali zjednotiť a nie využívať samotnú koronu na politické šarvátky a dokazovanie kto je blbší a blbejší… Ešte stále politikov drží poukazovať jeden na druhého ? Naozaj ste nepochopili, že v tejto situácii je nám to dva, tri ??? A voľby ešte tu nie sú ! A ako dobre poznám situáciu pred voľbami, až vtedy sa rozvinie silná debata kto z koho !

Domnievam sa, že máloktorý politik je toho času nad vecou. Myslíte si, že v tejto dobe nás občanov „tak veľmi zaujíma“ vaše politikárčenie ? Nie, v tejto chvíli pre väčšinu obyvateľstva sú dôležité úplne iné priority. A kedy ich vy pochopíte, možno pre niektorých bude neskoro. Nás zaujíma to, ako bez ujmy prežiť tento vírus, ako sa postarať o svoju rodinu ekonomicky a ľudsky, stretnúť známeho.

Plány toho času sú ako sny o budúcnosti. Robíme si drobné dielčie plániky, nič veľkolepé a nič veľkohubé. Viem, že v tejto dobe akéhosi politického galimatiáša či guľáša sa najlepšie pracuje tým, ktorí potrebujú byť „za vodou“. Aj tak každého karma skôr či neskôr dobehne. Nikto neostane bez viny. Tak akosi je to v tom živote napísané. Čas, ktorý sme pandémiou dostali je naozaj drahocenný. Táto kríza nám priniesla predovšetkým zastavenie života v každodennom pohybe, akoby všetko zamrzlo. Táto skutočnosť dáva nám na známosť, v ktorej je aj istá tragika a vznikajúce nešťastie, akýsi podtón vážnosti. Tento darovaný čas mali by sme správne využiť. Aj samotné voľno má v sebe akúsi trpkú príchuť. Je zaplatené už množstvom životov na celom svete.

Skúste si pozorne prečítať nasledovné riadky tejto pre súčasnosť unikátnej básne:

Clive Staples Lewis (Írsky  spisovateľ): „Rada starého diabla mladšiemu“ (1941)

Mladý diabol: Ako ste dokázali poslať toľko duší  do  pekla ?
Starý diabol: Cez strach !
Mladý diabol: Dobrá práca ! A čoho sa báli ? Vojny ? Hladu ?
Starý diabol: Nie… Choroby !
Mladý diabol: Neochoreli ? Nezomierali ? Neexistoval liek ?
Starý diabol: Ochoreli. Zomreli. Existoval liek..
Mladý diabol: Nerozumiem tomu…
Starý diabol: Náhodou uverili, že jediná vec, ktorú by si mali za každú cenu udržať, je ŽIVOT!!! Prestali sa objímať. Prestali sa navzájom pozdravovať !!!  Zanechali všetky ľudské kontakty..Nechali všetko, čo ich robilo ľuďmi ! Zostali bez peňazí. Prišli o prácu. Oni si však radšej vybrali strach o svoj život, aj keby nemali chlieb na jedenie. Verili tomu, čo počuli, čítali v novinách a slepo verili, že čítajú pravdu. Vzdávali sa slobody. Už nikdy neodišli z domu. Nikam nešli. Už nikdy nenavštívili priateľov a rodinu. Celý svet sa zmenil na obrovské väzenie s dobrovoľnými väzňami. Prijali všetko !!! Toto všetko, aby prežili ďalší nešťastný deň. Nežili, zomreli každý deň znova a znova ! Bolo až príliš jednoduché vziať ich nešťastnú dušu !






Author: admin