Pandémia koronavírusu nebola prvá ani posledná

Chcem sa podieľať na zásadnej reforme justície, nastavení pravidiel pre lepší boj s korupciou a klientelizmom, na prijímaní kvalitných zákonov v prospech ľudí a na lepšej vymožiteľnosti práva vrátane pomoci ľuďom v krízových situáciách.” To sú priority JUDr. MILANA VETRÁKA, PhD, predsedu ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorého sme požiadali o rozhovor.

Pôsobil v zahraničí v špičkových právnych agentúrach vo viacerých európskych inštitúciách. Skúsenosti má aj zo štátnej správy, kde si prešiel viacerými manažérskymi pozíciami od vedúceho oddelenia až po predsedu štátneho úradu. S hnutím OĽANO spolupracuje takmer 8 rokov ako vedúci jeho legislatívneho a právneho tímu a je zároveň tieňovým ministrom spravodlivosti.

Opatrenia, ktoré boli prijaté v rámci koronavírusu sú v súlade s legislatívou EÚ, či legislatíva EÚ  nie je nadradenou nad našu legislatívu ?

Vo všeobecnosti platí, že priamo aplikovateľné právne predpisy EÚ majú v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred slovenskými zákonmi. Európske právne predpisy, najmä tzv. Schengenské pravidlá umožňujú počas mimoriadnej situácie, akou je aj pandémia, obmedziť pohyb osôb, tovaru a služieb na vnútorných hraniciach EÚ za podmienok v nich uvedených.

Obmedzenia môžu byť iba dočasné a musia byť riadne odôvodnené a akceptované príslušnými inštitúciami EÚ napr. Európskou komisiou. Obmedzenia možno opakovane predĺžiť, čo aplikovalo aj Slovensko. Vyhlásenie núdzového stavu však už bolo ukončené v súlade s legislatívou EÚ.

Na Slovensku máme ústavné práva pacienta/rovnosť, dostupnosť, zdravotné ošetrenie…/ ako sa podľa vás dodržiavajú ? V rámci pandémie nedošlo k porušeniu legislatívy EU a litery základných práv a slobôd občana ?

Ústavný zákon o bezpečnosti štátu jednoznačne definuje spôsob, akým štátne orgány majú právo konať počas núdzového stavu a ktoré základné práva a slobody možno obmedziť. S tým je spojené aj uplatňovanie ďalších zákonov, napr. zákona o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého postupuje Úrad verejného zdravotníctva.

Treba veľmi citlivo rozlišovať, kto vyhlasuje núdzový stav, za akej situácie a akým zákonom sa chráni obmedzenie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky. Bývalá vláda Petra Pellegriniho vyhlásila začiatkom marca tohto roka mimoriadnu situáciu, následne v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyhlásila aj núdzový stav. Terajšia vláda Igora Matoviča núdzový stav zachovala s cieľom chrániť životy a zdravie občanov, pričom rozšírila opatrenia na zvládnutie pandémie.

V súčasnosti platný ústavný zákon nie je ani zďaleka ideálny. V zmysle programového vyhlásenia vlády ho chce naša vláda v najbližšom období zmeniť. Problematické sú napríklad pasáže o možnosti predlžovania núdzového stavu. Je to možné pri výnimočnom stave, ale nie pri núdzovom stave. Veľmi diskutovanou témou je tiež opakované vyhlásenie núdzového stavu.

Ústavný zákon o bezpečnosti štátu je potrebné novelizovať tak, aby bolo možné za určitých okolností a so súhlasom parlamentu predĺžiť, ale aj opätovne vyhlásiť núdzový stav. Potrebné je tiež zadefinovať okruh základných práv a slobôd, ktoré možno počas núdzového stavu obmedzovať, aby nevznikali nejasnosti a pochybnosti v konaní štátnych orgánov.

Pri každom konaní, ktoré sa týka obmedzenia základných práv a slobôd treba hľadať primeranú vyváženosť medzi tými, ktoré sú dotknuté. Ochrana života a zdravia je základné ľudské právo. Sloboda pohybu a pobytu, aj právo na súkromie je tiež základné ľudské právo. Je to komplikované rozhodnutie, keď pri strete bazálnych práv musia niektoré dostať prednosť. Zdravie a život pri pandémii pred slobodou pohybu a pobytu. Ani ostatné však nemôžu byť popreté svojvoľne a neobmedzene. Čas a miera musí byť striktne daná právnou normou. Sme právny štát a ctíme si zákony.

Ústavnosťou obmedzení vyplývajúcich z použitia mobilných aplikácií na monitorovanie osôb nakazených koronavírusom sa zaoberal nedávno aj Ústavný súd SR. Nemožno úplne vylúčiť ani individuálne zlyhania niektorých vládnych úradov pri realizácii štátnej karantény, najmä v začiatkoch pandémie, keď bola situácia pre všetkých nová. Musíme tiež povedať, že naša krajina nebola bývalou vládou na takúto pandémiu dostatočne pripravená.

S pochybnosťami ohľadne ústavnosti niektorých opatrení zavádzanýchpočas pandémie sa boria aj iné okolité štáty. V Českej republike zrušil napríklad Mestský súd v Prahe niektoré opatrenia tamojšej vlády súvisiace s koronakrízou. Záležitosť už posudzuje aj český ústavný súd. Problémy možno čakať aj pri zájazdoch, ktoré si ľudia objednali ešte pred vypuknutím pandémie. Európska komisia a jej inštitúcie neprijali legislatívu, ktorá by umožnila výnimky zo zavedeného systému napríklad počas pandémie. Porušenie legislatívy EÚ počas koronakrízy však zatiaľ konštatované nebolo.

Ako vy vnímate túto pandémiu. A čo si z nej odnesiete pre seba a svoju prácu ?

Myslím, že pandémia koronavírusu nebola prvá ani posledná, ktoré nás čakajú. Svet sa mení a rôzne ochorenia, ktoré sa šíria celosvetovo, nás nútia hlbšie sa zamyslieť nad zmyslom života a osobitne nad ochranou zdravia a života. Je zrejmé, že pokiaľ človek nie je zdravý, nevie naplno rozvíjať ani ďalšie práva, slobody, či rôzne príležitosti na lepší život.

Pandémia nám tiež pripomenula, že ľudia si musia vzájomne pomáhať. Solidarita najmä so staršími či najviac zasiahnutými ľuďmi je nielen prejavom ľudskosti alebo kresťanskej lásky, ale aj výrazom spolupatričnosti a nevyhnutnosti.

Koronakríza odhalila aj niektoré slabiny platného právneho poriadku, ktorý musíme vylepšiť, aby sme ďalšie pandémie, ktoré v budúcnosti nastanú, zvládli lepšie a ľahšie, a to aj napriek tomu, že Slovensko patrí k štátom, ktoré koronakrízu zvládli najlepšie.

Váš uhol pohľadu na zdravotníctvo, akým smerom sa bude vyvíjať ?

Najväčšími problémami zdravotníctva na Slovensku, o ktorých vieme dlhodobo všetci, je rozkrádanie verejných zdrojov, ktoré sa vyčleňujú na jeho financovanie. Nedostatočné zamerania na pacienta spôsobuje mnohé úmrtia a poškodenia zdravia, vrátane kratšieho priemerného veku dožitia sa oproti iným, najmä západným európskymštátom. Nedostatočné ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov, ktorí odchádzajú zo Slovenska do zahraničia, vysoký vek mnohých zdravotníkov, ktorých nemá kto nahradiť, nám spôsobujú nedostatok kvalifikovaných lekárov a zdravotníckych povolaní.

Môžeme byť šťastní, že pandémia nezasiahla Slovensko rovnako ako napr. severné Taliansko. Považujem za viac ako potrebné poďakovať sa predovšetkým zdravotníkom, ktorí stáli v prvej línii a boli v kontakte s ľuďmi nakazenými koronavírusom, za ich obetavosť a nasadenie, ale aj všetkým občanom za trpezlivosť, disciplinovanosť a pochopenie.

Verím, že zdravotníctvo sa bude vyvíjať lepším smerom ako doteraz a že sa vláde podarí naplniť jej zámery obsiahnuté v jej programovom vyhlásení. Že sa bude lepšie hospodáriť s verejnými zdrojmi a tak ich zostane v zdravotníctve viac, že sa potrestajú všetci, ktorí zdravotníctvo doteraz rozkrádali, že bude väčší dôraz kladený na pacienta a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, ako aj že sa prijmú opatrenia, ktoré prilákajú nových ľudí pre prácu v zdravotníctve a dostatočne ohodnotia prácu tých, ktorí sú jeho súčasťou už v súčasnosti.

JUDr. Milan Vetrák, PhD.

Súdy a súdnictvo, veríte, že dôjde k istej očiste ? Akými kritériami, prostriedkami, spôsobmi,  formami chcete kontrolovať, navrhovať, hodnotiť  túto súdnu moc ? Domnievate sa, že máte dostatočné prostriedky, a aké ?

Justícia sa počas predchádzajúcich vlád pod vedením Roberta Fica a Petra Pellegriniho dostala do katastrofálneho stavu. Podľa hodnotenia Európskej komisie patrí Slovensko medzi najhoršieštáty v EÚ z pohľadu jej dôveryhodnosti v očiach verejnosti.

Pritom nejde len o individuálne zlyhania sudcov či prokurátorov, ale o nevhodne nastavený systém justície a rôzne prepojenia medzi organizovaným zločinom a sudcami či prokurátormi, o rôznych politikoch ani nehovoriac.

Očista justície je základom na jej ozdravenie, ale aj na zabezpečenie spravodlivosti pre ľudí, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv. Samotná očista však stačiť nebude, potrebné sú aj systémové zmeny.

Potrebujeme transparentnosť a otvorenosť súdov a  prokuratúry, či už ide o najvyššie pozície členov Súdnej rady SR, generálneho a špeciálneho prokurátora alebo sudcov Ústavného súdu SR. Snažíme sa zabezpečiť očistu súdnictva výberom osôb, ktoré poskytujú záruky, že budú svoju funkciu vykonávať čestne, riadne, nezávisle a nestranne, zavádzame otvorené výberové konania s verejným vypočutím („grilovaním“) na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR, organizujeme verejné diskusie.

Na nižšej úrovni justície sa snažíme otvoriť výberové a disciplinárne konania tak, aby v príslušných komisiách neboli len sudcovia alebo prokurátori. Chceme preskúmať majetkové priznania sudcov a ich rodinných príslušníkov, zaviesť bezpečnostné previerky. V prípade Ústavného súdu SR je navyše potrebné zaviesť priebežnú obmenu jeho sudcov, aby sme zabránili tomu, že ho ovládne jedna politická reprezentácia prostredníctvom svojich nominantov tak, ako tomu bolo doteraz.

Platná legislatíva nám však neposkytuje dostatočné nástroje na presadenie všetkých cieľov obsiahnutých v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020-2024 v oblasti justície. Preto bude potrebné čo najskôr novelizovať Ústavu SR, prijať potrebné ústavné a iné zákony a postupne novelizovať súvisiace právne predpisy. Zamýšľame sa nad zrušením rozhodovacej imunity u sudcov, resp. verejných činiteľov, nad zavedením trestného činu zneužívania práva alebo trestného činu klientelizmu, chceme zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov za ich rozhodnutia, ako aj sfunkčniť systém preukazovania pôvodu majetku.

V boji proti korupcii pomôže aj lepšia tvorba práva a väčšie zapojenie verejnosti, či už do ústavných zmien alebo do legislatívneho procesu. Osobitnou kategóriou je reorganizácia súdnej mapy, ktorá by mala zefektívniť súdnictvo napr. pre podnikateľov a priblížiť ho viac ľuďom, aj prostredníctvom centier právnej pomoci, zlepšenie vymožiteľnosti práva, a tiež zavedenie väčšej otvorenosti právnických povolaní na Slovensku, či efektívnejšie potrestanie osôb podieľajúcich sa na výkone justície (sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, exekútori, správcovia a pod.), ktoré sa dopustili disciplinárnych previnení, a to prostredníctvom Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý chceme zriadiť po vzore iných štátov.

Sudcovia a prokurátori sa musia priebežne vzdelávať, musia byť pravidelne hodnotení a v prípade, ak preukázateľne zlyhajú, treba mať zavedený systém, ktorý účinne zabráni takýmto osobám podieľať sa ďalej na vykonávaní spravodlivosti a rozhodovaní o osudoch inýchľudí. Žiadny systém však nebude fungovať bez čestných ľudí, ktorí si svoju prácu sudcu, či prokurátora vážia a majú zmysel pre spravodlivosť. Nebude to ľahké a nebude to trvať krátko, ale čím skôr začneme, tým skôr sa dočkáme zmeny k lepšiemu, na čo máme mandát od ľudí, ktorí nám ho dali v marcových parlamentných voľbách.

Zhovárala sa: EVA SISKOVÁ

Author: admin