Pacient je rukojemníkom systému

MUDr. PETER KLESKEŇ, CSc., MPH, emeritný h.doc.,

Dramatické správy o koronavíruse prebudili v nás driemajúci strach z neznámeho nebezpečenstva. Odborníci nie náhodou nazývajú tento pocit stáleho ohrozenia „morovou mentalitou“. Zrodil sa ešte v stredoveku, keď Európu navštívila „čierna smrť.“ Bola to pandémia pľúcneho moru. A čuduj sa svete, tiež prišla z ďalekej Ázie, ba rovno z čínskej provincie Chu- pej. Práve tam vzniklo prvé ohnisko mediálne rozptýlenej informácie o novej nákaze, ktorej sme sa ani my nevyhli. Ako to po tých pomaly dvoch mesiacoch hodnotíte z vášho uhla pohľadu? O tom, ako aj o iných témach na komplexné zdravotníctvo nám odpovedal expert – lekár MUDr. PETER KLESKEŇ, CSc., MPH, emeritný h.doc.,

Čo nás čaká a neminie ?

Starší ale hlavne mladší lekári by si mali spomenúť čo nás a ich učili o epidémiách a pandémiach a hlavne odkiaľ prišiel vírus chrípky v čase 1.svetovej vojny, kto a prečo ho pomenoval (nešťastne) Španielska, ako sa liečila, aké rúška sa nosili, ako vyzerali „nemocnice“ a pod. Žiaľ, aj odborníci o tom vedia a o zložitosti pandémií zverejňujú málo.

Obzvlášť je to vtedy (ale asi je to tak vždy), ak do toho vstúpia vladári alebo premiéri, ako ich „hovorcovia“, „zachraňujúci“ zdravie a ekonomiku štátu, aj keď nepoznajú súvislosti medicínskeho poznania, verejného zdravotníctva a ekonomiky jednotlivých odvetví. Bankári a milionári už medzitým spriadajú „pikle“ ako na tom zarobiť. Tí karanténu dokonale dodržia niekde v závetrí. Občas je „príroda“ spravodlivá a nájde si obete aj medzi nimi.

O tom, ale médiá, hlavne v dnešnej dobe ich privátneho vlastníctva, diskrétne pomlčia. Z dôvodov viacej ako jasných a zrejmých. Vzniklo mnoho nejasností a nielen preto, že došlo k výmene vládnej garnitúry. Zdravotníctvo bolo po celý čas existencie Slovenska podfinancované, hlavne investične, nielen cenami výkonov. Tak ako školstvo aj zdravotníctvo neustále reformujeme, preto nemám to slovo/pojem rád.

Dlhodobo nám chýba ucelená vízia ako realizovať zdravotnícke služby v trhovom kapitalistickom prostredí. Aká má byť úloha a funkcia štátu vo verejnom zdravotníctve, ako majú napr. existovať a fungovať Štátne hmotné rezervy, ako má vyzerať regulatívna úloha štátu akceptovaná v pravicových a kapitalistických učebniciach v USA.

Metódy ekonomického hodnotenia

O politickej ekonómii a ekonomike zdravotníctva nehovoriac, a to prosím, nie sú reminiscencie na socializmus. Je to len neznalosť moderných učebníc ekonómie a ekonomiky zdravotníctva. Je pre mňa nepochopiteľné, že napr. popri implementácii DRG systému úhrad, mladí lekári u nás dodnes nevedia nič o metódach ekonomického hodnotenia, ktoré je mimochodom staré viacej ako 40 rokov, asi ako samotné DRG v nemocniciach USA.

Ani lekári v západoeurópskych krajinách detaily nevedia, žijú ale v prostredí, kde sa to rýchlo a „prakticky“ doučia, tak ako sa naša privátna ambulantná starostlivosť musela relatívne rýchlo naučiť to, že sú podnikateľské subjekty, musia mať nielen účtovníctvo, ale aj podnikateľské plány, naučiť sa ako získajú a splatia úver a pod. Viacerí kolegovia sa o tom a hlavne súvislostiach inými slovami zmieňujú v poslednom čísle Medikomu. Či ho čítajú mladí lekári, ktorí dodnes nevedia na čo je SLK potrebná, ako ich zastupuje, čo rieši, neviem. O potrebe členstva stále pochybujú. V štátnych nemocniciach sa už časť lekárov strednej generácie stala odborármi, Corona kríza ich naučila, že odborári sa ich (občas aj nepriamo ako nečlenov) zastanú a nastolia návrhy riešení.

Málokto z nich vie ako málo lekárov pracuje na MZ SR, ako funguje štátna administratíva. Prečo úradníci na MZ SR, ktoré má v gescii cenotvorbu nenastolila otázku regulácie cien ochranných pomôcok, testov, ceny ventilátorov a pod. Prečo bývalému premiérovi ako zastupujúcemu ministrovi, subalterní úradníci nenavrhli rokovať s Ministerstvom financií o možnosti plnenia regulatívnej úlohy štátu a regulácii cien ?

Prečo cena testov vyskočila za niekoľko dní na dvojnásobok, ráno 4.5.2020 už na letisku vo Viedni stál dokonca 190 EUR. Zarobí na tom letisko, lebo letenky boli lacné ? Ten kto chce a musí lietať, nech platí ?! Prečo neboli dostatočne a včas testovaní najviac ohrození zdravotníci, seniori v rizikovom veku, klienti DSS ? Priveľa otázok a námetov pre nového ministra. A nielen pre ministra. Pre celú koalíciu. Postoje jednej koaličnej poslankyne k PVV sú tiež signifikantné, nie je to len hra pre médiá ?

Ako by mali obyvatelia a  lekári, zdravotníci pracovať, prípadne spolupracovať, aby sme sa odklonili od tejto pandémie ? Koronizácia má vážny dosah na zdravotníctvo. To musí ísť ďalej. Čaká nás reprofilovať nemocnice, reformovať celú zdravotnícku sieť, ako hovorí nový minister, urobiť cestovnú mapu pacienta ? Viete k tomu niečo povedať ? Ako sa na to pozeráte z pohľadu skúseného dlhoročného odborníka ?

Prof. Jarčuška v Medikome uviedol ako sme nezmyselne (doslovne) zlikvidovali 12-13 infekčných kliník, ostali len schátralé budovy (napr. Kramáre). Bol na vine ukazovateľ obložnosť ?

Prečo sa nepoužíva indikátor obrátkovosť lôžka ako ukazovateľ ? Ten presnejšie vypovedá o tom, ako efektívne pracujú diagnostici a terapeuti v nemocniciach, ako skracujú dĺžku hospitalizácie.Vedia manažéri (bez klasického medicínskeho vzdelania) v zdravotných poisťovniach a nemocniciach ako sa hodnotia: efectivity, eficiency a efficacy ?

Oddelenia controlingu v nemocnici požadujú od primárov aby im dodali podklady k účtovníckym postupom, ktoré vznikli v súvislosti s vybavením oddelení, kliník a ich prípravou na izoláciu suspektných a pozitívnych pacientov (napr. aj pôrodov), ktorí musia byť vyriešení mimo izolácie na infekčných klinikách a pracoviskách intenzívnej medicíny.

Zdanlivo logická požiadavka od manažéra, ktorý nevie, ako vyzerá technológia prevádzky daného oddelenia a kliniky (medicínskeho odboru), najskôr vyvolá ironické úsmevy a potom nasleduje … Alebo napr. 4.5.2020 zverejnené v Sme str.3, Spravodajstvo. Pacienti majú pocit, že ich pre vírus zanedbávajú. V stĺpčeku je uvedené o koľko % operácií robia menej nemocnice. Od 42 – 60%. Sú na vine lekári klinici ? Kto vydal a ako zneli opatrenia hlavného hygienika, tvrdí, že žiadne usmernenie ktoré by obmedzovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti nevydal.

Kto má pravdu ?

Aké sú kompetencie jednotlivých zodpovedných štátnych inštitúcií, ako úradníci na ministerstvách (právnici?) formulovali pokyny, usmernenia na núdzový stav, ako sú podobné situácie „ošetrené“ pri krízových a vojnových stavoch? Je potrebná civilná obrana a spomenutý úrad – inštitúcia Štátne hmotné (mobilizačné) rezervy. Má to detailne vedieť aj výkonný lekár?

Podobné údaje o poklese výkonov v ambulantnej sfére boli už tiež zverejnené. A preto platba na úrovni 75% a príplatky za telefonáty ! Sic. Ako si to všetko má pacient, platiteľ zdravotného poistenia zabezpečiť, pre ktorého kontrahuje služby poisťovňa ? Pacient je opätovne až na konci snaženia, je to laik, ktorý nevie posúdiť kto má pravdu.

Pacient je rukojemníkom systému

Osvietený premiér musí vedieť aj o takýchto súvislostiach, niekto mu to musí dôrazne a explicitne interpretovať, ak treba, tak aj podrobne vysvetliť. Ťažká úloha. Lekári a zdravotníci nepotrebujú tlieskanie na balkónoch, aj keď to určite poteší. Potrebujú jasné ekonomické pravidlá reimbursmentu – platieb a riešenie, ktoré vychádza z poznatkov epidemiológie, infektológie, verejného zdravotníctva a hygieny v pôvodnom slova znení.

Pamätám si ako jeden hlavný hygienik referoval ako vojak, člen generálneho štábu. Malo to zmysel.

To, že politik nepovie vždy celú odbornú pravdu, aby nevyvolal paniku, viem pochopiť, profesionáli ale majú povinnosť jasne formulovať odbornú stránku, úradník vo vláde musí vedieť napísať uznesenie a provládni novinári vysvetľovať a interpretovať. Nezávislí novinári môžu a musia aj kritizovať, nepotrebujeme do schránok noviny s vládnou propagandou, ale citlivo dávkované informácie. Ťažká úloha v rannej demokracii v ktorej sa Slovensko nachádza.

A na záver ?

To, že corona kríza zasiahne makroekonomiku štátu je viac ako zrejmé a je v priamej úmere s dĺžkou núdzového stavu. Mikroekonomika ambulantnej aj nemocničnej starostlivosti utrpí rovnako. Od ministra financií očakávam aké opatrenia navrhne pre náš rezort. Dúfam, že nebude pokračovať v argumentácii o nízkej efektívnosti nášho rezortu, ktoré zasiali Zajacovi tzv. analytici, prijali ich a pokračovali v nich aj ľavicoví ministri financií.

Z rozhovoru ministra zdravotníctva v spomenutom čísle Medikomu o podiele financovania voči HDP by som rád videl a zažil ešte za môjho života to čo povedal. Citujem: Takže my navrhujeme, aby sme oddelili zásah štátu do toho koľko financií má ísť do zdravotníctva. Potrebujeme nastaviť stabilné predvídateľné financovanie a postupne zvyšovať percento HDP …. Veľmi nerád by som počul a zažil iný citát zo 4.5.2020 v Sme: Minister školstva na str. 4, Rozhovor: Pre súčasnú situáciu mi ministerstvo financií nepotvrdilo žiadne percento zvyšovania na štyri roky ( v odpovedi na časť otázky ohľadne zvýšenia platov učiteľov), dotýka sa to totiž aj platov vysokoškolských učiteľov. Sic.

Som si vedomý, že nie je možné okamžite napísať a posúdiť celú rozsiahlu oblasť dopadov pandémie. Ekonómia a ekonomika vždy determinuje charakter a úroveň zdravotníctva, rovnako to robia ako politici. Či sa nám to ako lekárom páči alebo nie.

Na záver dovoľte citát z mojej (inej) publikovanej práce:

Celkové náklady zahŕňajú napr. aj tzv. Intangible costs, t.j. náklady medzi ktoré je možné zaradiť napr. vyčíslenie bolesti, utrpenie a pod. Žiaľ na Slovensku sú pokroky, ktoré dosiahla zdravotnícka ekonomika za uplynulých viac ako 20 rokov, absolútne neznáme. Cohen v r. 1994 charakterizoval uvedené aktivity ako: „Maximalizáciu úžitku odvodeného z dostupných zdrojov“. Dostupnosť zdrojov je determinantou,ktorú musia zohľadňovať aj „medicínski – klinickí vedátori“ v jednotlivej krajine. Dostupnosti zdrojov sa nemusia plne podriadiť, ale musia ju brať na zreteľ. V tom je princíp zásadnej zmeny v myslení pre organizátorov a reformátorov zdravotníctva.

Zhovárala sa: Eva Sisková

Author: admin