Nebezpečný vírus trápi svet: Na koronavírus vás na Slovensku vyšetria len v tomto prípade

zdroj:cas.sk

Ešte minulý týždeň Úrad verejného zdravotníctva SR a ministerstvo zdravotníctva zriadili informačné linky, kde sa môžete informovať v prípade podozrenia na nákazu.

Opatrný treba byť hlavne vtedy, keď ste sa vrátili z oblastí považovaných za ohnisko nákazy. Zdá sa ale, že urobiť si test na koronavírus nie je také jednoduché. Podľa skúseností jedného cestovateľa sa o neho naše orgány vôbec nezaujímajú a dokonca, kým nemá príznaky, ani ho neotestujú. Kto rozhodne, že vás na test pošlú?

Martin priletel v pondelok z Číny a aj keď nemá žiadne príznaky, chcel sa dať pre istotu otestovať, aby sa ochorenia neobávali jeho kolegovia či blízki. Na infolinke mu však povedali, že testy robia iba ak by mal príznaky a má sa sledovať. Kým pri vypuknutí ochorenia vzorky zo Slovenska testovali v Nemecku, dnes to už vedia urobiť hygienici aj u nás. Podľa hovorkyne ÚVZSR vám testy urobia ak máte príznaky ochorenia

„Štrnásť dní od príchodu z oblasti postihnutej novým koronavírusom je potrebné kontrolovať svoj zdravotný stav (horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť), v prípade klinických príznakov po návrate je potrebné kontaktovať lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze,“ uviedla Daša Račková z Úradu verejného zdravotnictva SR.

Len ak sú príznaky

Daša Račková, Úrad verejného zdravotníctva SR

Ak má pacient príznaky a všeobecný lekár vysloví podozrenie z ochorenia, pacient bude riešený na príslušnom infektologickom pracovisku, ktoré určí ďalší postup liečby. Laboratórnu diagnostiku zabezpečuje Národné referenčné centrum pre chrípku na Úrade verejného zdravotníctva SR v Bratislave v spolupráci s Virologickým inštitútom na Charité univerzite medicíny v Berlíne.

Koronavírus

zdroj:aktualne.sk

Moja manželka je Číňanka. Mám čínsku rodinu aj „čínske“ rodinné povinnosti. Medzi tie najzákladnejšie patrí prísť na oslavy čínskeho nového roka. A tak som prišiel. Netušil som však, že tentoraz sa nedostanem späť. Letecké spoločnosti zrušili spoje do Číny, WHO vyhlásila globálny stav ohrozenia a čínska vláda predĺžila voľno až do deviateho februára. Nik nevie, ako to celé dopadne, a všetci sa boja. Niektorí o svoje zdravie, mnohí o svoje živobytie. Nie je to však prehnaná panika?

AKO SA TO CELÉ ZAČALO

Čínsky nový rok tentoraz pripadol na 24. januára. To bol posledný deň roku Prasaťa a začal sa rok Myši (Potkana). Posledný deň roka je deň, keď sa veľkolepou večerou spolu s rodinou oslavuje príchod nového začiatku. Druhé rodinné stretnutie, a tentoraz nielen tej najbližšej rodiny, ale aj strýkov, tetiek, synovcov, sesterníc a tak ďalej, býva na tretí deň nového roku. V deň sviatku rodiny.

Aj my sme sa v posledný deň roku vybrali za strýkom na spoločnú večeru. Ja, moja žena a jej mama. Bolo to pár dní po tom, ako sa správy o koronavíruse začali dostávať do médií. Približne vtedy sa aj prevalilo, že starosta mesta Wu-chan zatĺkal informácie o novej hrozbe a teraz z toho dôvodu nový koronavírus ohrozuje celú krajinu.

V tento deň však ešte neboli žiadne opatrenia na obmedzenie možnej epidémie. Nik ešte netušil, čo sa presne deje. Aj napriek tomu bolo mesto úplne prázdne. Lenže bolo ťažké vidieť naozajstný dôvod. Je za tým čínsky nový rok alebo koronavírus? Obchody, kaviarne a reštaurácie sú prázdne každý rok počas sviatkov… A boli by prázdne aj tento rok, vírus-nevírus. Istá zmena však nastala – väčšina z tých pár ľudí, čo sa viezli vo vyľudnenom metre, mala rúško na tvári.

Strach sa už začínal drať medzi ľudí. Dnes už nikoho bez rúška nikam nepustia. A pri vstupe do verejných priestorov vám neustále merajú teplotu. Keď sme prišli k strýkovi, prvé, čo som dostal, bol pohár pálenky do ruky. „Máme v Číne teraz vírus. Lekári vravia, že alkohol pomáha. Na zdravie!“ znel rozkaz a padol prvý pohárik ohnivej vody. Prvý z mnohých, na vírus treba ísť frontálnym útokom. Lenže zlé správy sa valili každú minútu. Kým sme dojedli jedlo, všetky ďalšie oslavy a stretnutia sme museli zrušiť. A oslavy čínskeho nového roku zrušili milióny ľudí po celej Číne. Od tejto večere sa situácia každý deň zhoršovala.

Už nelietajú lietadlá, krajina je v izolácii a my by sme sa odtiaľto nemali ako dostať, aj keby sme chceli. Pri vstupe do zatvorených priestorov merajú teplotu, a ak nie je v poriadku, platí zákaz vstupu. Na všetkých verejných priestranstvách musíte mať rúško na tvári a po ulici chodí pani s reproduktorom, ktorým vás vyzýva, aby ste na tie verejné priestranstvá vôbec nechodili.

Mnohých pochytila panika. Ale mnohých necháva vírus chladnými. Moji susedia, šanghajskí dedkovia, už za posledné roky zažili niekoľko vírusov. A tak pokojne hrajú na ulici madžong bez rúšok aj naďalej. Kde je však obozretnosť oprávnená, je mesto Wu-chan. Miesto, odkiaľ vírus prišiel a kde sú na rozdiel od iných častí Číny nakazených už tisíce ľudí.

MÔŽE ZA TO ČÍNSKA VLÁDA ?

Za šírením nového koronavírusu stojí aj ľudská chyba. Avšak ešte skôr ako sa o nej začneme baviť, je potrebné dištancovať sa od tých najhorších mýtov. Nezačala sa biologická vojna, vírus nevypustil Bill Gates a Čína sa nesnaží znížiť počet obyvateľstva umelým šírením smrteľného vírusu… Nezačal sa ani koniec sveta, neumrieme všetci. Taktiež nie je pravda, že by Čína situáciu nezvládla, neustále klamala alebo zatvárala ľudí za písanie o koronavíruse. I keď na tom poslednom časť pravdy je. Ale iba časť, povedzme si to teda radšej celé.

Čína je riadená centrálnou vládou v Pekingu. Ďalej je rozdelená na provincie a mestá sú pod ústrednou správou. Väčšina provincií ma veľkú autonómiu v rozhodovaní, i keď niektoré nariadenia sú v Číne vydané celoplošne. Mnohé však nie. Keď sa bavíme o čínskej vláde, nemali by sme preto používať len nič nehovoriace spojenie „čínska vláda“. Väčšina ľudí totiž nevie, o akej vláde vlastne rozprávajú. Je to, ako by sme sa bavili o európskej vláde, ale mysleli tým nie iba vládu Európskeho parlamentu, ale aj jednotlivé vlády všetkých krajín Európskej únie. O kom by sme sa teda bavili?

Nový koronavírus pochádza z mesta Wu-chan, ktoré spadá pod provinciu Chu-pej a nachádza sa v centrálnej Číne. Wu-chan je veľmi dôležitým dopravným uzlom vnútrozemskej Číny a má približne jedenásť miliónov obyvateľov. Nový vírus sa prvýkrát objavil na konci roku 2019. Prvým nakazeným osobám však vláda Wu-chanu nepripisovala vážnosť, varovania lekárov ignorovala. Ba naopak, tých osem lekárov, ktorí ako prví bili na poplach, stiahla z práce a zatkla ich za šírenie paniky!

Nevedeli si však s nimi rady, ich vyšetrovanie sa teda prenieslo na centrálnu vládu, ktorá lekárom vyčíta, že vyhlásili poplach verejne cez sociálne siete, a tým začali šíriť paniku. Čínska vláda rada rieši problémy interne bez toho, aby sa o tom dozvedelo väčšinové obyvateľstvo. Problém však bol, že vláda provincie Chu-pej a vláda vo Wu-chane tento problém riešiť nechcela.

Nákaza sa tak začala rýchlo šíriť. Miestna vláda naďalej intenzívne cenzurovala správy na sociálnych sieťach a začala ľuďom hroziť, že budú tiež stíhaní za šírenie paniky. Šírenie paniky je v Číne trestné, avšak čoho presne sa ten trestný čin týka, čo to znamená, je povedané veľmi vágne. Môže to byť hocičo.

Prečo starosta Wu-chanu informácie tajil, si môžeme len domýšľať. Možno si myslel, že situáciu dostane pod kontrolu sám a vyhne sa zásahu centrálnej vlády. To by totiž rozhodne uškodilo jeho kariére. Pre svoju ignoranciu tak napríklad povolil pokus Wu-chančanov o svetový rekord v najväčšej hostine zásobenej domácim jedlom. Tisíce ľudí priniesli doma uvarené pochúťky na spoločnú večeru, ktorá bola pravdepodobne dokonalým rajom pre nový koronavírus. Po tejto hostine sa jeho šírenie začalo takou rýchlosťou, že informácie sa už nedali viac tajiť. Vláda v Pekingu okamžite zasiahla, izolovala Wu-chan aj celú provinciu Chu-pej a guvernéra provincie zbavila postu.

Absolútne neodhadol hroziace nástrahy v podobe nekontrolovateľného šírenia nového vírusu. Starosta Wu-chanu zatiaľ potrestaný nebol, je však obrovský spoločenský tlak aj na jeho rezignáciu. Pre jeho chybu sa jedenásť miliónov ľudí ocitlo zavretých v meste bez možnosti odísť. A tisíce lekárov z celej krajiny museli opustiť svoje rodiny a vystaviť sa riziku v boji s vírusom vo Wu-chane. Varovania ôsmich lekárov boli možno prehnané, vraveli, že prichádza nový SARS, avšak opodstatnené. Obyvatelia Číny ich považujú za hrdinov, Čína ich za šírenie paniky, samozrejme, nepotrestala, ale za hrdinov ich uznať odmieta. Zatiaľ.

Napriek tomu bol zásah centrálnej vlády extrémne rýchly. Precíznosť, s akou zasiahla proti nákaze, si vyslúžila pochvaly od odborníkov z celého sveta vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa WHO Čína spravila úplne nový precedens v spôsobe, akým sa pristupuje k epidémiám. Čína má totiž veľmi zlú skúsenosť zo šírenia oveľa nebezpečnejšieho koronavírusu SARS, ktorý v roku 2002 absolútne nezvládla a vyslúžila si za to kritiku celého sveta. Dnes je krajina z týchto chýb poučená a dáva si veľmi záležať na tom, aby sa to viac neopakovalo. I keď zamlčovanie informácií zo strany lokálnych vlád stálo na začiatku oboch epidémií.

JEDIA ČÍŇANIA HADY ?

Väčšina koronavírusov, ktoré sme za posledné desaťročia identifikovali, pochádzali z netopierov. Výnimkou nie je ani nový vírus z Wu-chanu. Na človeka sa však pravdepodobne preniesol z hadieho mäsa, ktoré bolo netopierom infikované. Predpokladá sa, že zdrojom nákazy je mokrý trh Huanan v meste Wu-chan, i keď niektorí z prvých nakazených toto podozrenie vyvracajú. Nikdy sa totiž s týmto trhom nedostali do kontaktu, a to ani nepriamo. Je preto možné, že zdrojov môže byť viac. Tak či tak trhy so živými, ale aj s mŕtvymi zvieratami, ktoré sú v celej Ázii veľmi bežné, sú obrovským rizikom vírusových ochorení.

Odborníci na to poukazujú už dlhšie, čínska vláda sa proti tomu snaží bojovať, avšak ako sa ukazuje, tieto snahy zatiaľ nie sú dostatočné. Problémom je, že v Ázii sú ľudia zvyknutí vidieť potraviny, ktoré kupujú, živé. Väčšina Ázijčanov si nechce kupovať už zabité zviera. V prvom rade vedia, že dozor nad hygienou, ktorý sa už síce začal, je najmä vo veľkých mestách stále nedostatočný. Nemajú tak istotu, kedy bolo zviera zabité a či je jeho mäso čerstvé. Preto všetci vyžadujú, aby videli zviera živé a aby bolo zabité priamo pred nimi.

Problémom na týchto trhoch je však už spomínaná nedostatočná hygiena. Hoci čínska vláda začína na hygienu dbať a trhy v mestách sú pravidelne kontrolované, zároveň sa kontroly stali úrodnou pôdou pre korupciu. Čím menšie mesto, tým je to horšie. Keď k tomu pripočítame fakt, že na trhoch sa každodenne zabije množstvo zvierat a často ich predajcovia pre kupujúcich aj sťahujú z kože či inak čistia, je jasné, že o dokonalosti hygienických podmienok sa dá pochybovať. Nuž a na mnohých miestach Číny sú pochúťkami aj zvieratá, ktorých pôvod nie je jasný a odchyt ilegálny.

Medzi také patria napríklad psy, hady, výnimočne aj netopiere a rôzne iné malé zvieratá ako cibetky a podobne. Práve tieto zvieratá, ktoré chodia dedinčania loviť do jaskýň a lesov, neprejdú žiadnou hygienickou kontrolou a sú nosičom mnohých vírusov, ktoré sú pre človeka nebezpečné. Zabijak SARS pochádzal práve z cibetiek, nuž a menej nebezpečný vírus 2019-nCoV, ktorý je rozhodne stále hrozbou, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou z ilegálne odchytených hadov.

NÁSTRAHY ČÍNSKEHO NOVÉHO ROKU

Čína mala šťastie v nešťastí. Vírus ľudí chytil v momente, keď boli všetci doma. Čínsky nový rok je ako jeden z mála sviatkov v rovnakom čase po celej Číne. Masívne cestovanie obyvateľstva za rodinou prezývané chunyun, ktoré každoročne na čínsky nový rok prebieha, sa už v čase vírusu skončilo. A migrácia späť do práce sa ešte nezačala. Keď koronavírus vypukol, čínska vláda okamžite predĺžila sviatky. Najprv len o týždeň, neskôr ešte jeden týždeň pridala. Všetci boli tak či tak doma, teraz zostanú doma iba dlhšie. Všetci sú zároveň zásobení potravinami, keďže sa v každej rodine chystali veľkolepé hostiny. Aj obchody boli dobre zásobené. Nedostatkovým tovarom sú momentálne len rúška na tvár a ochranné oblečenie. Život stojí, ale všetci na to boli pripravení, i keď pôvodným dôvodom bol najväčší sviatok roka.

Otázka je, ako dlho stáť ostane. Po celej Číne sú zatiaľ viac ohrozené firmy než ľudia. Najťažšie to nesie turizmus. Podnikám v ňom ja aj moja žena, tak to viem z vlastnej skúsenosti. Všetky cestovné kancelárie, pamiatky a ubytovacie zariadenia majú zákaz zabezpečovať akékoľvek služby. Okrem toho nelietajú lietadlá.

Avšak kým nás v iných častiach Číny vírus neovplyvnil až tak výrazne, ľudia vo Wu-chane prežívajú ťažké obdobie. Najmä zdravotnícky personál, ktorý stojí v čele boja proti tomuto vírusu. Čo sa týka zvyšku sveta, nemusíme panikáriť. Treba dodržiavať základné hygienické opatrenia, a ak ste chorí, vyležte to. Ak ste vážne a dlhodobo chorí, nechajte sa vyšetriť. Nový koronavírus sa lieči ľahko a mnoho ľudí už bolo definitívne vyliečených. Zároveň však myslite na ľudí vo Wu-chane. Pretože tam sa odohráva boj za nás všetkých. Boj, aby sa z nového koronavírusu nestala naozajstná globálna hrozba.

ČO JE TO KORONAVÍRUS ?

Koronavírus je kategória vírusov, z ktorých niektoré spôsobujú úplne bežné ochorenia ako chrípka a dostávame sa s nimi do styku pravidelne. Existujú však výnimočné typy koronavírusov, ktoré sa z času na čas objavia a môžu byť nebezpečnejšie ako iné. Najmä preto, že sú nové a neexistuje na ne liek ani očkovanie. Historicky sme tu mali napríklad koronavírusy SARS alebo MERS. V roku 2019 sa objavil úplne nový typ koronavírusu, ktorý však zatiaľ nie je taký nebezpečný ako SARS alebo MERS. Označuje sa ako 2019-nCoV, ale zľudovel ako čínsky koronavírus z Wu-chanu. Pravdepodobne pochádza z hadieho mäsa, ktoré bolo v Číne skonzumované a následne sa vírus prenosom z človeka na človeka šíril ďalej. Momentálne je šírenie tohto vírusu klasifikované ako stav globálneho ohrozenia, na konci januára o tom rozhodla Svetová zdravotnícka organizácia.

Aj napriek tomu sa však vírus 2019-nCoV zatiaľ radí medzi menej nebezpečné. Šíri sa síce oveľa rýchlejšie než napríklad vírus SARS, avšak úmrtnosť je momentálne menej ako 2 %, pravdepodobne bude ešte nižšia, keďže príznaky choroby sú mierne a veľa ľudí nejde vôbec na vyšetrenie. Na porovnanie, úmrtnosť pri SARS je 10 %, MERS 35 %, Ebola 40,4 % a Nipah 77,6 %. Kým koronavírusom sa nakazili tisíce ľudí a do utorka zomrelo 425, na bežnú chrípku ročne zomrie viac ako pol milióna ľudí. Bežná chrípka zabíja šesťdesiatkrát viac ľudí ako koronavírus. Ľudia sa však viac boja neznámeho nebezpečenstva ako toho bežného, ale oveľa vážnejšieho. Ale je pravda, že sme len na začiatku, nik nevie, čo nás presne čaká.

Hlavným dôvodom paniky okolo nového koronavírusu je rýchlosť jeho šírenia, zatiaľ nedostupné lieky a inkubačná lehota, čiže čas, počas ktorého nakazení ľudia nemajú žiadne príznaky. Dokážu tak tento vírus šíriť 15 dní bez toho, aby sami vedeli, že sú chorí. Veľkou hrozbou je aj potenciálne mutovanie vírusu, ktoré by mohlo nastať. Nateraz mierne príznaky ochorenia by sa tak mohli pokojne stať aj veľmi nebezpečnými.

Väčšina príznakov tohto vírusu sa dnes prejavuje ako bežná chrípka a platí na ňu rovnaký liek – poriadne to vyležať a nenechať to prerásť do zápalu pľúc či iných ochorení dýchacích ciest. Ohrození sú najmä starší ľudia a ľudia s oslabenou imunitou. U niektorých ľudí prerástlo ochorenie aj do kritických stavov, ale týchto prípadov zatiaľ nie je veľa. Oveľa väčšie riziko, ktoré v súčasnosti vírus 2019-nCoV predstavuje, sú konšpiračné teórie, ktoré sa šíria ešte rýchlejšie ako vírus, a z toho plynúca panika.

Pracovníci v ochranných odevoch sprejujú ženu dezinfekčným prostriedkom počas jej príchodu do hotela, ktorý slúži na lekársku izoláciu ľudí. V oblasti mesta Wu-chan boli už predtým zavedené karanténne zóny s obmedzeným pohybom obyvateľstva, v ktorých žije viac ako 50 miliónov ľudí.

Pracovníci skladajú postele v kongresovom centre, ktoré bolo prestavené na dočasnú nemocnicu v čínskom Wu-chane. Počet potvrdených úmrtí v dôsledku nakazenia novým koronavírusom 2019-nCoV v Číne v utorok stúpol na 425, celkový počet infikovaných stúpol na vyše 20 400 osôb.

Nemocnicu Chuo-šen-šan v čínskom meste Wu-chan na ošetrovanie pacientov infikovaných koronavírusom urýchlene vybudovali len za jeden týždeň. Otvorili ju v pondelok a bude mať kapacitu 1 000 lôžok. Čínska armáda do nej vysiela 1 400 svojich zdravotníkov.

Keď koronavírus vypukol, čínska vláda okamžite predĺžila sviatky. Všetci boli tak či tak doma, teraz zostanú doma iba dlhšie.

Nedostatkovým tovarom sú momentálne len rúška na tvár a ochranné oblečenie. Život stojí, ale všetci na to boli pripravení, i keď pôvodným dôvodom bol najväčší sviatok roka.

Prečo nie je vakcína

zdroj:TV Markíza

Patrik Švajda, moderátor: „Vakcína proti koronavírusu je zatiaľ v nedohľadne.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Virológovia vysvetľujú, že nájsť účinnú protilátku nie je ľahké a nemáme dúfať v zázraky na počkanie.“

Patrik Švajda: „Trvať vraj môže aj rok, kým vedci overia účinnosť očkovacej látky. Dovtedy si musíme poradiť sami.“

Zuzana Javorová, redaktorka: „Sme v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Na záberoch vidíte základný výskum vírusu chrípky, ktorá je u nás v regióne najčastejšia. Rôznymi metódami tu zisťujú, ako odpovedá na chorobu náš imunitný systém. Vývoj vakcíny je ešte zložitejší. Veľké laboratóriá sa nachádzajú napríklad v Londýne, Washingtone, či v austrálskom Queenslande. Práve v nich sa pokúšajú aj v týchto chvíľach vyvinúť účinnú vakcínu proti koronavírusu.“

Tatiana Betáková, virologička, Biomedicínske centrum SAV, PRIF UK Bratislava: „Je to dlhý proces a problém aj v tomto koronavíruse je, že vlastne protilátky, ktoré vznikajú proti tomu jednému proteínu na povrchu, napomáhajú ešte navyše teda množeniu tohto vírusu, čo je dosť teda veľká komplikácia.“

Zuzana Javorová: „Vedci musia spoznať nositeľa ochorenia, jeho štruktúru, či rozmnožovanie. Potom prídu na rad testy, najprv na zvieratách, neskôr na ľuďoch. Celý tento proces niečo trvá a stojí, napríklad len samotní Briti na výskum vyčlenili 20 miliónov libier.

Kedy odhadujete, že budeme mať vakcínu na koronavírus ?

Tatiana Betáková: „Tak ten scenár keby bol taký optimálny, tak aj Svetová zdravotná organizácia hovorí, že do roka by teda to mohlo byť a ja verím, že sa bude robiť všetko pre to, aby to do toho roka bolo a ten rok budeme musieť nejako vydržať a preklenúť to a uvidíme, čo ten vírus so sebou prinesie.“

Zuzana Javorová: „Svet sa zatiaľ s nádejou pozerá do Thajska a do Číny, kde mali dobré výsledky s antivirotikami na HIV, či experimentálnym liekom s názvom Remdesivir.“

Sun Yanrongová, vedkyňa čínskeho centra na vývoj biotechnológie (preklad z čínštiny?):

„Liek sa už testoval na pacientoch s ebolou a mal veľmi dobré výsledky. Môžeme s ním pracovať takmer okamžite.“

Tatiana Betáková: „Skúšajú aj antivirotiká, ktoré používame voči iným vírusom, čiže chytáme sa slamky ako sa povie a zdá sa, že niečo z toho by mohlo teda zabrať a pomôcť tým pacientom.“

Zuzana Javorová: „Koronavírusom sa podľa posledných oficiálnych čísel nakazilo už takmer 30 tisíc ľudí a necelých 600 mu aj podľahlo. Naopak vyše 1300 osôb sa podarilo vyliečiť. Napríklad ochorením SARS sa v roku 2002 nakazilo asi 8 tisíc ľudí a zomrelo 10 % z nich. Aj táto epidémia vznikla v Číne.“

Boris Klempa, virológ, SAV: „Práve v Číne, alebo v Ázii všeobecne, dochádza k vysokej koncentrácii ľudí a zároveň zvierat a tým pádom to riziko takéhoto preskočenia pôvodne zvieracieho vírusu medzi ľudí je v takýchto krajinách vyššie.“

Share:

Author: admin