Integrovaná starostlivosť môže byť riešením aj pre Slovensko

Eva Sisková

Súčasný stav v primárnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku je charakterizovaný najmä významne klesajúcim počtom všeobecných lekárov, vysokou mierou súkromných ambulantných poskytovateľov, malých ambulancií, niekoľkými veľkými sieťami, financovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zdravotných poisťovní s rôznymi platobnými mechanizmami pre jednotlivé druhy služieb., minimálnou mierou služieb podpory zdravia (z dôvodu zanedbávania aj podfinancovania), žiadnou alebo nízkou účasťou regiónov a municipalít na organizácii a rozvoji zdravotných služieb a žiadnou alebo len minimálnou prepojenosťou zdravotných a sociálnych služieb. S otázkami na túto tému sme sa obrátili na Ing. Jána Králika odborníka, ktorý sa profesionálne zaoberá výskumom a implementáciou nových modelov starostlivosti, inováciami, transformáciou a rozvojom služieb v zdravotníctve.

Úroveň a spôsob financovania služieb neumožňujú investovanie do rozvoja modernej infraštruktúry. Ako sa to riešilo v minulosti?

Pred rokom 1989 mali sme pomerne bohatú skúsenosť s rozvojom a plánovaním služieb v zdravotníctve. Výsledkom boli zdravotné strediská poskytujúce štandardizovaný rozsah služieb pre obyvateľov spádových oblastí (obvodov). K vtedajšiemu spôsobu organizácie sa už na Slovensku určite nevrátime. Centrálne plánovanie ako také, tiež nie je udržateľné. Keď odhliadneme od ideologického nánosu, prístupy, metódy a výsledky z tohto obdobia pôsobia na svoju dobu moderne aj v porovnaní s vtedajšou situáciou v krajinách, ktoré sú dnes vyspelejšie ako tá naša.

Čo hovoria skúsenosti z iných krajín?

V mnohých krajinách je integrovaná či komunitná starostlivosť samozrejmá. Je organizovaná a do veľkej miery aj poskytovaná priamo regiónmi či municipalitami. Viditeľnou časťou integrácie sú tzv. komunitné alebo integrované centrá. Pripomínajú naše bývalé (a v niektorých prípadoch ešte aj súčasné) zdravotné strediská, len o 40 rokov modernejšie, zohľadňujúce vývoj v spoločnosti, správaní, medicíne a ďalších zdravotníckych vedách, biomedicínskych aj informačných technológiách, manažmente, architektúre atď.

Dôvod, prečo sa v súčasnosti hovorí o integrovanej starostlivosti je najmä ten, že zdravotná starostlivosť poskytovaná jedným typom poskytovateľa takmer vždy súvisí s inou službou zdravotnej, prípadne sociálnej starostlivosti.

Pokiaľ akceptujme požiadavku, aby pacient bol stredobodom starostlivosti, potreba integrácie služieb je logicky nevyhnutným dôsledkom. Je odpoveďou na zložitosť vyplývajúcu z organizácie či skôr dezorganizácie pri využívaní a poskytovaní jednotlivých druhov súvisiacich služieb. Táto roztrieštenosť je jedným z dôsledkov vysokej miery špecializácie poskytovania (a financovania) služieb. Ide o snahu zjednodušiť prístup občanov ku zdravotným a sociálnym službám.

Integrácia býva považovaná za jednu z účinných odpovedí na všeobecné spoločenské trendy. Ide najmä o:

a. Úbytok zdravotníckych služieb z periférnych oblastí a ich „presun“ do veľkých sídiel. Pre mnohé sídla strednej a malej veľkosti to začína byť neriešiteľný problém, ktorý výrazne znižuje kvalitu života ich obyvateľov a pôsobí negatívne na ich budúci rozvoj. Sídla bez základných služieb nemajú dobrú perspektívu.

b. Trvalý nárast skupín populácie u ktorých existuje zjavná potreba prijímať súčasne zdravotné aj sociálne služby. Ide o skupiny seniorov, časti chronických pacientov ako aj sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.

c. Snahu expertov, medzinárodných organizácií a tvorcov politík presúvať dôraz na rozvoj širšie ponímanej primárnej ambulantnej starostlivosti s očakávaním, že odľahčí alebo spomalí nárast „dopytu“ po lôžkovej starostlivosti, samozrejme v tých prípadoch kde je to medicínsky možné. Na čo však ambulantní poskytovatelia spravidla nemajú personálne a materiálne kapacity a ani primerané zdroje financovania.

Ak majú byť tieto služby integrované, malo by to byť na regionálnom a lokálnom princípe?

Väčšinou sa využívajú služby tam kde bývajú, pracujú, študujú, vybavujú, nakupujú v meste, okrese, regióne. To platí aj o zdravotných a sociálnych službách.

Integrácia v regióne by mala prebiehať medzi poskytovateľmi rovnakého, prípadne iných druhov zdravotnej starostlivosti ako aj medzi zdravotnými a sociálnymi, prípadne inými službami poskytovanými verejným sektorom.


O integrovanej starostlivosti sa u nás začalo intenzívnejšie hovoriť v roku 2014. Boli ste pri tom . Aké máte skúsenosti?

Nezaobišlo sa to bez omylov, nepochopenia, predsudkov a podozrení. Sme síce o štyri roky múdrejší, ale stále nie je jasné, kto bude lídrom zavádzania integrovanej starostlivosti do praxe. Skúsenosti v iných krajinách napovedajú, že to môžu byť najmä lekári, sestry alebo municipality. Závisí to od viacerých faktorov, nikdy to nie je iba otázkou administratívneho rozhodnutia.
Jednou z prvých príležitostí bol a stále je investičný program na podporu etablovania centier integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS) vo výške viac ako 140 miliónov EUR, financovaný z eurofondov.
Program je zameraný na investície do infraštruktúry (budov a vybavenia). Nemajú byť cieľom, ale prostriedkom a motiváciou k zavádzaniu integrovaných procesov a služieb.
Z viacerých dôvodov bol tento program nastavený tak, aby podporoval a vyžadoval spoluprácu s existujúcimi miestnymi poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Tento program sám o sebe nemôže zabezpečiť integrovanú starostlivosť . Okrem rezidentského programu, či naopak snahy o privatizáciu týchto fondov a vyradenie verejného sektora na úrovni miest, obcí a regiónov z rozhodovania, nebolo po roku 2015 v tejto oblasti realizované nič. Privatizačné snahy sa síce podarilo eliminovať, žiaľ, opäť sa prejavuje najmä netransparentným a diskriminačným výberom obcí a miest, ako aj likvidačnými podmienkami pre poskytovateľov pri žiadaní o prostriedky. Kľúčovú úlohu pri definovaní podmienok a rozhodovaní o prideľovaní prostriedkov na projekty budú mať regióny, mestá a obce v spolupráci s miestnymi poskytovateľmi služieb alebo MZ SR spôsobom, ktorý je dobre známy z minulosti a z ktorého doteraz vždy profitovali najmä „preferované“ spoločnosti: najväčší súkromní poskytovatelia, dodávatelia stavebných činností, medicínskych a informačných technológií či „poradenstva“ pri čerpaní eurofondov.

Author: admin