Európske pravidlá pre vzdelávanie v prvej pomoci a neodkladnej podpore životných funkcií a ich implementácia na Slovensku

EVA SISKOVÁ

V roku 2004 sa prijatím zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe položili dôležité legislatívne základy pre ďalší rozvoj neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. V roku 2006 pracovná skupina Akreditačnej komisie MZ SR, ktorej za Slovenskú resuscitačnú radu bol prezident Mgr. MUDr. Jozef KŐPPL, MHA, členom, rozpracovala  dokument Národný program sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a prvej pomoci, ktorý 28. 6. 2007 schválila Rada vlády Slovenskej republiky(1). Dokument konštatuje, že požiadavka na schopnosť poskytnúť neodkladnú starostlivosť sa v rôznom rozsahu týka nielen všetkých zdravotníckych pracovníkov a zamestnancov záchranných zdravotných služieb, ale aj zamestnancov iných súvisiacich služieb (hasiči, Horská záchranná služba, Banská záchranná služba), polície a ďalších cieľových skupín a s odkazom na uvedené definuje vzdelávacie programy, ktoré je potrebné ponúkať a realizovať pre jednotlivé cieľové skupiny a rámcový rozsah požiadaviek na vedomosti a zručnosti v príslušnom vzdelávacom programe. Nadväzne na uvedené bola prijatá Vyhláška MZ SR č. 28/2008 Z. z. o požiadavkách na kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov a MZ SR vydalo prvé akreditácie pre kurzy prvej pomoci, kurzy inštruktorov a kurzy neodkladnej pomoci životných funkcií. Ste prezidentom Slovenskej resuscitačnej rady, ktorá je členom Európskej resuscitačnej rady. Európska resuscitačná rada odvtedy niekoľkokrát inovovala odporúčané štandardy na vzdelávanie zdravotníckych profesionálov aj laickej verejnosti v oblasti prvej pomoci a poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Ako je na tom Slovensko dnes v oblasti vzdelávania verejnosti v prvej pomoci a profesionálov v neodkladnej zdravotnej starostlivosti v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami? Zlepšilo sa povedomie alebo aj samotný výkon praktických kompetencií?

Národný program vzdelávania v resuscitácii a prvej pomoci, ktorého proces kreovania vznikol z podnetu MUDr. Karola Káliga, CSc. dlhoročného zanietenca v problematike resuscitácie, situáciu na Slovensku určite vylepšil a posunul správnym smerom. Byť pripravený poskytnúť neodkladnú pomoc život ohrozujúcej situácii je jednoznačnou povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka a to bez ohľadu na špecializáciu nielen v teoretickej, ale hlavne v praktickej rovine. Zároveň nemenej dôležitou cieľovou skupinou sú laici, od ktorých rýchla a správne poskytnutie pomoci jednoznačne závisí výsledok starostlivosti profesionálov. Ide o čas a ten sa oklamať nedá. Zručnosti a návyky spojené s resuscitáciou sa nedajú získať inak, len pravidelne opakujúcim sa tréningom a nácvikom zručností na resuscitačných modeloch. Preto kurzy KPR by mali byť jednoznačne zamerané na praktický nácvik a získavanie technických i netechnických zručností pre zvládnutie tejto stresujúcej udalosti. Pokiaľ ide o hodnotenie kurzu kreditmi, praktická tréningová časť by mala byť preferovaná komorami, predstavujúca najmenej 2/3 kurzu a kreditovo plnohodnotne ohodnotená rovnako ako časť teoretická. Skrátka, naučiť sa reagovať rýchlo, systematicky a podľa najnovších odporučení, tak ako výborne fungujúci „stroj“, kde každá súčiastka vie, čo má robiť a robí to správne v koordinácii s ostatnýmibez zaváhania.

Pozitívne sa dá hodnotiť, že záujem a povedomie o tejto problematike sa na Slovensku zlepšilo a napríklad ochotou poskytnúť resuscitáciu laikom v teréne sme sa dostali na veľmi slušnú európsku úroveň – 47 %oproti zisteným 10 % z roku 2004.

Podľa vyhlášky MZ SR č. 366/2005 Z. z. by mal zdravotnícky pracovník absolvovať kurz neodkladnej podpory životných funkcií najmenej raz za dva roky. Stačí to? Aké sú dnes zvyklosti/štandardy v oblasti vzdelávania zdravotníckych profesionálov, osobitne lekárov, v iných európskych prípadne mimoeurópskych krajinách v oblasti neodkladnej zdravotnej starostlivosti? Ako má podľa európskych odporúčaní vyzerať „vstupný kurz“ pre lekára, kedy by ho mal absolvovať, ako často a v akom rozsahu sa musí kurz opakovať? Odporúčajú sa rôzne druhy kurzov – napríklad iné pre praktických lekárov všeobecného lekárstva, iné pre lekárov záchrannej zdravotnej služby.

Podľa odporúčaní Európskej resuscitačnej rady, ktorej národným partnerom je Slovenská resuscitačná rada, by mal každý zdravotnícky pracovník povinne absolvovať certifikovaný ALS teda „Advanced Lifesupport Provider“ kurz. Pre pediatrov a zdravotníkov pracujúcich s deťmi je určený EPALS – teda „European Paediatric Advanced Life Support Provider“ kurz, a pre neonatológov je NLS„Newborn Life Support Provider“ kurz. Pre vnútronemocničnú potrebu sú určené aj kurzy ILS (Immediate Life Support) a EPILS (European PaediatricImmediate Life Support), zamerané na pracovníkov neintenzívnych oddelení nemocníc, ktorí majú povinnosť okamžite zahájiť resuscitáciu a pokračovať v nej, do príchodu vnútronemocničného resuscitačného tímu. Podobne pre laikov existuje BLS/AED (Basic Life Supportwith Automated External Defibrillator) certifikovaný kurz. Platnosť získaného certifikátu je 5 rokov. U profesionálov, ktorým z výkonu povolania prináleží priamo poskytovanie resuscitácie bez obmedzenia veku, ako sú napríklad lekári urgentnej medicíny alebo záchranári, odporúča sa absolvovanie všetkých uvedených kurzov. V niektorých krajinách nesmie lekár, ktorý sa stal zamestnancom nemocnice, začať poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom, ak nepreukázal úspešné absolvovanie kurzu ALS. Pre záujemcov z radov lekárov zo Slovenska, ktorí by sa chceli viac dozvedieť o kurzoch a odporúčaniach Európskej resuscitačnej rady, navrhujeme navštíviť stránku www.erc.edu.Samozrejme sa počíta s tým, že profesionáli – pracovníci intenzívnych oddelení a záchrannej služby si zručnosti získané počas kurzu pravidelne precvičujú v simulovaných situáciách na modeloch. Periodicita opakovaní je závislá od zvyklostí pracoviska a krajiny, ale pohybuje sa v rozmedzí 3 – 6 mesiacov, so špecifickým zameraním na spektrum pacientov a výkonov, pretože je dôležité kontinuálne tieto zručnosti obnovovať, aby sa dali správne a rýchlo použiť. Napríklad: Ak lekár počas 3 – 6 mesiacov v praxi nezabezpečoval intraoseálny vstup, musí si ho opäť na modeloch zopakovať a natrénovať; ak 3-6 mesiacov neresuscitoval, má povinnosť stráviť určitý čas pri simulovanej resuscitácii, etc.

Ako sa s odstupom 10 rokov pozeráte na úspešnosť dokumentov prijatých MZ SR na úpravu uvedenej oblasti, na ktorých ste sa podieľali? Čo sa podľa Vás z vtedajších vízií už podarilo implementovať do praxe na Slovensku, čo sa naopak ešte nepodarilo, čo je ešte podľa Vás v legislatíve ,ale aj v praxi urobiť ?

Mnoho vecí sa podarilo, zlepšilo, ale cesta sa ešte len začala. Povedomie a chuť vzdelávať sa je v skupine profesionálov i laikov na vzostupe. Je dôležité pokračovať ďalej, zlepšovať kvalitu a auditovať udržateľnosť kvality kurzov. Rozširovať v pregraduálnej, postgraduálnej i profesionálnej rovine v zmysle ďalšieho doživotného vzdelávania zdravotníkov nácvik zručností a vedomostí KPR simulovanou formou. Kvalitne vybavenými a profesionálnymi lektormi vedenými kurzami KPR. Slovom priblížiť sa Európe a svetu nakoľko sa dá – nechcieť od novo nastupujúceho lekára či sestry, aby sa zúčastnil len školenia o BOZP, čo je určite veľmi dôležité, ale trvať na tom, že ak chce pracovať ako zdravotník ,a teda profesionál, nevyhnutne musí získať certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu KPR a pravidelne si ho obnovovať. Vedieť sa v každej život ohrozujúcej situácii správať profesionálne a v zmysle „State of the Art“.

V roku 2008 bolo tiež prijaté Odborné usmernenie MZ SR pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu. Ide o zatiaľ stále vysoko pozitívne hodnotené odborné usmernenie, ako na svoju dobu naprogresívnejšie a najkomplexnejšie vypracované, aj keď zatiaľ ešte  nebolo dopracované aj o systém  starostlivosti o takéhoto pacienta v období po uplynutí hyperakútneho štádia – nadväzujúce rehabilitačné a resocializačné intervencie zdravotníckych a ďalších odborníkov. Napriek tomu, odborné usmernenie sa podarilo pomerne úspešne inkorporovať do praxe až do tej miery, že jeho používanie sa stalo každodennou bežnou odbornou rutinou zdravotníckych pracovníkov možno aj bez toho, aby si to uvedomovali.

Aktuálne MZ SR realizuje projekt, podľa ktorého má byť do konca roka 2020 na Slovensku vytvorených alebo inovovaných 150 štandardných preventívnych, diagnostických a terapeutických postupov pre celé tímy zdravotníckych odborníkov…

Akákoľvek snaha „zhora“ podnietená tlakom odbornej verejnosti, je tou najlepšou cestou, ako niečo dosiahnuť a skvalitniť. Vtedy sa totiž stáva záväzným a ako štandard aj vymáhateľným. Samozrejme pri zachovaní práva lekára a pacienta v odôvodnených prípadoch na základe nadobudnutého vzdelania a najlepšieho odborného vedomia a svedomia lekára, poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj inak, ako je uvedené v štandarde, „legeartis“ alternatívou. A hlavne, ak je to definované ako štandardná starostlivosť, musia sa nájsť na túto činnosť v systéme aj finančné prostriedky. Investícia do vzdelávania a kvality sa vždy vráti. A ako zvyknem s obľubou a dosť sebecky podotknúť – robíme to pre seba. Každý z nás sa môže dostať do takejto situácie. Vtedy to bude o to ľahšie, o čo kvalitnejšie a systematickejšie bude adekvátna a „legeartis“ zdravotná starostlivosť poskytnutá. V prípade KPR to znamená, menšie neurologické poškodenie a rýchlejší návrat do aktívneho a produktívneho života, čo prináša ekonomický benefit ako aj lepšiu kvalitu života pacienta.

Piata otázka sa bude týkať záchrannej zdravotnej služby a urgentných príjmov. Už niekde približne v roku 2008 sa uvažovalo o legislatívnom ukotvení povinnosti prevádzkovateľov nemocníc vytvoriť moderné urgentné príjmy s definovanými kvalitatívnymi atribútmi ako nevyhnutného článku pre zabezpečenie úspechu celej reťaze aktivít ostatných záchranných zložiek zainteresovaných do záchrany života alebo zdravia. Aj keď bolo uvedené v tom čase uznané ako legitímna a oprávnená požiadavka, napokon sa vtedy od modernizácie urgentných príjmov upustilo a modernizovala sa iba sieť a vybavenie záchranných zdravotných služieb s odkazom na nedostatočnú alokáciu finančných prostriedkov. S odstupom 10 rokov sa finančné prostriedky konečne našli a na základe projektu MZ SR financovaného z prostriedkov eurofondov sa majú v najbližšom období v slovenských nemocniciach vybudovať moderné urgentné príjmy I. a II. typu, bola prijatá právna úprava o ich sieti ako aj ohľadne ich minimálneho personálneho a materiálno-technického vybavenia.

Ako hodnotíte tento proces, keďže má ísť o urgentné príjmy novej generácie, nemalo by byť namiesto minimálneho definované hlavne optimálne vybavenie? Aké má byť podľa Vás systémové zabezpečenie, aby celá reťaz systému neodkladnej zdravotnej starostlivosti spolupôsobila pri znižovaní zdravotného  rizika pacienta ?

Myslím, že v tomto má resuscitácia veľmi peknú, symbolickú a názornú alegóriu a pomôcku. Je ňou „Reťaz prežitia“. Vyjadruje, že každý jeden článok, ohnivko reťaze poskytovania zdravotnej starostlivosti,je rovnako dôležitý. Ak je pevný a adekvátne zabezpečený, očakávaný výsledok bude optimálny. Ak je niektorý z článkov nedostatočný, výsledok bude aj napriek snahe a optimálnemu výkonu ostatných, pretrhnutie reťaze. Viem, že všetko sa nedá riešiť naraz, ale vždy treba myslieť práve na tieto súvislosti.

Mohli by ste nám ešte Slovenskú resuscitačnú radu, ktorej ste prezidentom, stručne predstaviť, kedy vznikla, na základe koho podnetu, aké sú jej poslanie a úlohy na Slovensku v kontexte aktivít Európskej resuscitačnej rady, prípadne k ďalšiemu k čomu by ste sa chceli vyjadriť ?

Slovenská resuscitačná rada vznikla v roku 2013 na podnet lekárov odborníkov z oblasti anestéziológie, intenzívnej a urgentnej medicíny. Od roku 2014 je oficiálnym partnerom Európskej resuscitačnej rady za Slovenskú republiku. Je multidisciplinárnou národnou organizáciou pre problematiku resuscitácie a urgentnej starostlivosti. Činnosť SRR je zameraná na podporu a koordináciu výučby a vykonávania resuscitácie v súlade s odporučeniami ERC, realizácia štandardizovaných ERC vzdelávacích programov, zlepšovanie kvality resuscitácie na všetkých úrovniach a podpora systematickej kontroly správnej resuscitačnej praxe. Snahou je stať sa odborným partnerom v problematike resuscitácie pre Ministerstvo zdravotníctva SR. A v neposlednom rade, aj zvyšovanie povedomia a podpora vzdelávania širokej laickej verejnosti v resuscitácii – SRR každoročne organizuje16. októbra Európsky deň záchrany života. Tento deň vznikol z iniciatívy ERC, ktorá bola okamžite podporená Európskym parlamentom a tak sa od roku 2013 stal 16. október „European Restart a Heart Day“. Slovensko sa k tejto aktivite pridalo v roku 2014.Je potrebné usilovať sa o implementáciu KPR kurzov Európskej resuscitačnej rady do profesionálnej zdravotníckej praxe na Slovensku. A v súčinnosti s Ministerstvom zdravotníctva SR akreditovanými poskytovateľmi vzdelávania v tejto oblasti, Slovenským červeným krížom, školami a ostatnými zložkami integrovaného záchranného systému,v čo najširšej miere vzdelávať aj laikov a to už od školopovinných detí. Aj na to Európska resuscitačná rada myslí svojou iniciatívou a programom „Kids Save Lives“. A v tom máme vďaka Mládeži červeného kríža na Slovensku skutočne bohaté skúsenosti a tradíciu.

Author: admin